Vysoké Tatry 2024: Naše veľhory nikdy neomrzia

Božské Jamské pleso
Pokojné a tiché miesto vo Važeckej doline ku ktorému sa dostanete od Štrbského plesa bežným prepletaním nôh za cca hodinu a štvrť (aj s krátkou pauzou na napitie či priebežné fotenie okolia). Cestou tam sme stretli asi desať ľudí. Prečo tak málo? Lebo pri tomto plese nie je našťastie žiadny bufet.

Obľúbené občerstvenie si treba doniesť na chrbte, čo nie je problém. Problémom ale je, keď natešení turisti kŕmia miestne mierne krotké kačky (ľudia, nerobte to).

Zamkovského chata, a ešte kúsok ďalej
Hrebienok a jeho okolie je klasika. Určite sa vyberte na legendárnu Zamkovského chatu. Milo potešila rekonštrukcia a modernizácia vnútra (pozor, platí sa len v hotovosti ... a s peknou vysokohorskou prirážkou. Ale nakoľko sa všetko vynáša na chrtoch zdatných nosičov, tak je to pochopiteľné).

Počasie prialo, síl sme mali dosť, a tak sme ešte pol hodinu vyšliapli smerom na Téryho chatu. Múdre články píšu, že cesta na ňu by zo Zamky mala celkovo trvať dve hodiny. Nechali sme si ju na ďalší pobyt.

Keď vystúpite z lanovky v Starom Smokovci, tak kúsok pod údolnou stanicou je malý katolícky Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Pokiaľ bude otvorený, neváhajte do neho zvedavo nazrieť. Mlsné huby s prázdnou fľašou navštívia aj blízky prameň chutnej smokoveckej kyselky.

Teraz tu pre vás mám tému Tatier aj zhudobnenú. Niekde sa všetky tie moje nápady musia prejaviť :)

Chata pod Soliskom, tam a nahor
Áno, ide tam lanovka. Za pár euro vás vyvezie nahor asi za sedem minút. My sme sa rozhodli vyskúšať vlastný dolný náhon. Za mňa to bol ten úplne najhorší nápad, lebo cesta je šialene nudná, a vidíte stále len to isté. Posledných 20 minút sa ten pocit násobil, keď si už myslíte, že na tým prevýšením je koniec. Nie, nie je, je tam ďalšie.

Za prívalu nepublikovateľných slov, za aké by sa nemusel hanbiť ani lobotomický youtuber odpojený od internetu som tam nakoniec vyliezol. Naozaj, veľmi nudná cesta. Ale čo to? Pôvodný Bivac so skvelou pizzou je prerobený na ubytovanie a jediné občerstvenie je na chate pod Soliskom, tiež fajn zmodernizovanej (odporúčam minimálne guláš s chlebom... a čiernym čajom).

Kto by mal chuť a čas, môže smelo pokračovať nahor na vrch Predného Soliska. Ale nakoľko odtiaľto výhľad poznáme, nateraz sme ho vynechali. Cesta nadol bola už veselšia, hlavne ak končila v obľúbenej Furkotke na chutnom obede.

Hybaj na Skalnaté pleso
Je to fasa mať gopassa. Tak či onak, lístok si viete kúpiť sami v automate, prípadne si nechať pomôcť od milej slečny pri pokladniach. Jazda nahor, prestup, jazda nahor. Prechádza okolo plesa je psia povinnosť. Sedlo pod Lomničákom už dobrá voľba. Tak isto aj vyliezť chodníkom okolo observatória smerom na Tatranskú magistrálu si pozrieť Skalnaté pleso z výšky. Je to bohatší pohľad, ako ten, keď sa len tmolíte okolo vody.

Áno, aj tu vám časom vyhladne. Spodok (prízemie) bývalej reštaurácie je už len rýchle bistro, prvé poschodie je regulérna fajnová táckareň v tomto dobrom slova zmysle. Ochutnajte skvelé polievky a hlavné jedlá.

Popradské pleso musí byť

Vonku pieklo ako blázon a les poskytoval príjemný tieň pod stromami, tak sme sa vybrali "dolnou / zimnou" trasou. Asfaltkou to nie je ono, a nechať sa piecť hore v skalách nebolo dvakrát príjemné. Na Majláthovej chate do nás kofola a ice tea len tak zasyčali.

V duchu hesla "vylez vyššie" sme pohnali nohy smerom na Ostrvu. Nebudem napínať, hore sme neboli, ale v jednej štvrtine asi hej, aby sme mali pod sebou Popradské ako na dlani. Niekto si ho však užíval oveľa intenzívnejšie, lebo zhora sme videli a hlavne počuli dvojicu, čo do neho bez hanby skočila. Akože desať rán bičom by som im bez mihnutia oka schválil.

To sa už ozývali aj naše žalúdky, pre zmenu sme zvolil horský hotel s opäť vynovenou kuchynskou časťou. Čo však ostalo po starom, bolo chaotické radenie sa ľudí do zástupu na odber stravy. Tá chuť za to stojí.

PS: 1: Ak sa dá, užite si východ slnka nad Štrbským pleso (časozberné video) - ideálny bod je ostrovček s partizánom (Pamätník hrdinov SNP) pred vilou Marína. Nebojte sa čakať aj pol hodinu navyše po ohlasovanom východe, ono raz vybehne nad obzor.

PS: 2: Slečna či žena na horskej turistike bez podprsenky je takmer na istotu Poľka.

Odporúčané články:

Vysoké Tatry 2022: Osvedčená turistická klasika aj novinky

Vysoké Tatry musíš milovať: Sú miestom, kde sa cítiš vždy skvele

Magistrálou od Skalnatého plesa po Hrebienok

Ísť do Vysokých Tatier a nevidieť tieto miesta, to by bol hriech