Praha na predĺžený víkend: Doslova za každým rohom sa tu niečo zaujímavé deje

Piatok
Praha hlavná stanica sa ohlásila o pol jednej poobede po asi štvorhodinovej ceste. Rýchly nákup 72 hodinových lístkov na MHD, a po prejdení predstaničného parku sme sa ubytovali v hoteli Exe City Park *** na Opletalovej ulici.

Ako by veselo zaspievala Lucka Bílá „po Petříne se válej šílenci z celý Prahy“. Tento kúsok mesta patrí k jasným povinným jazdám kam treba určite opakovane zavítať. Lanovkou nahor, potom peši hore na vežu a užiť si 360 stupňovú vyhliadku. Nevynechajte ani pár desiatok metrov vzdialené Zrkadlové bludisko, kde rýchlo prekonáte komplexy z nedokonalej postavy. Ani neviete, a už sa smejete sami na sebe. Po krátkom obede pod Petřínskou vežou sme sa už pomaly na vytrávenie prešli pri Hladovom múre nadol smerom ku Hradčanom.

Monumentálna Katedrála svätého Víta, Zlatá ulička s múzeom opevnenia a neplánovane sme pribrali aj Lobkowicský palác s výstavou obrazov, hudobných nástrojov a zbraní tohto staročeského šľachtického rodu. Odtiaľ do tichej záhrady Vojanovy sady, kde sme si užili spoločnosť voľne vypustených pávov. Smelé samce sa hrdo ukazovali aj ľudským samičkám.

Zablúdili sme do Najužšej pražskej uličky kontrolovanej semaforom a neodolali fotke pri Lennonovej stene. Odtiaľ bola cesta jasná, Karlov most plný umelcov a turistov. Jeho atmosféra sa ani po rokoch nezmenila.

Deň sme zakončili malým občerstvením v kaviarni na Mánese a plavbou po večernej májovej Vltave (Kampa – Staroměstské podjezí – Mánesův most – Štvanice – a späť). Loď Regína nás hodinu s viacjazyčným výkladom povozila po rieke. Občas sme si v blízkou loďou zakričali na pozdrav.  Pri spiatočnej ceste sme pochopili, že toto mesto skutočne žije. Z malej loďky popri nás sa zrazu ozval hurónsky rev. Naše pohľady zachytili na presklennej palube na stoličke sediaceho polonahého chlapa, okolo ktorého sa vrtela úplne nahá striptérka za skandovania asi desiatky nadržaných chlapíkov. Rozlúčka so slobodou ako sa patrí. Škoda, že sa mi to nepodarilo odfotiť, ale aj tak by som vám to tu neukázal. Som jednoducho diskrétny partizán!

Sobota
Po budíčku 8:30 hod to chcelo chutné raňajky. Našťastie sme jedny objavili asi minútu chôdze od hotela smerom na Václavák v podobe Café Art Of Alchymia. Zaujímavé prostredie, milá obsluha a dobrý pomer cena / sýtosť.

Potom sme sa metrom presunuli do Sveta Medúz (nákupné centrum Arkády Pankrác). Ono, poviete si, čo je také prevratné na medúzach? Tých tvarov čo príroda na nich navymýšľala je naozaj mnoho. Vedeli ste, že sa chovajú oba v oblých akváriach bez rohov, lebo by z nich nevedeli vyplávať? Ony totiž neplávajú, len sa vznášajú vo vodných prúdoch. Unikátom je 6 metrové akvárium (za 8 miliónov českých korún) pre tieto rôsolovité živočíchy. Neviem ako vás, ale mňa ich ladný pomalý pohyb celkom upokojuje.

Odtiaľ sme to cez Václavák prešli na Staromestské námestie, kde bola ďalšia zastávka Pražský orloj. Prišli sme asi päť minút pred spustením jediných doteraz funkčných hodín podobného typu v Európe. Keď už sme tu, tak po obede sme si zdola nahor prezreli Staromestskú radnicu. Spoznáte staré aj novšie radničné miestnosti aj priestranné podzemie, ktoré  je v hĺbke 6-8 metrov pod dnešnou ulicou. Ak dostanete takú skvelú sprievodkyňu ako my, hodina a pol vám ubehne ako voda. Z podzemia sa išlo medzi vtákov, priamo na vyhliadku veže. Pri dobrom počasí máte Prahu ako na dlani.

Z radnice sme sa vybrali len tak za nosom prvou uličkou. Do oka mi padol v bočnej uličke názov výstavy The World Of Banksy. Reprodukcie jeho najlepších aktuálnych grafitii umelcov zaujali aj pubertiakov. Ku každému dielu bol priložený krátky popis, čo ho dobre vypointovalo.  Je to určite jedno z tých miest, ktoré treba navštíviť. Navyše je expozícia umiestnená v Kostole sv. Michala archanjela, čo dodáva miestu zaujímavú atmosféru.

Nedeľa
Po pohodových raňajkách sme chceli vidieť zvnútra gotický Chrám Matky Božej pred Týnem. Trochu nás síce zdržal Pražský maratón a kľučkovanie ulicami ako sa mu vyhnúť, ale všetko sme načas stihli. Zákaz nefotiť som porušil iba raz, lebo bez toho by to nebola motivácia pre vás sem ísť. Za mrežou som sa už správal slušne, hoci som mal nutkanie si nafotiť všetku tu krásu.

Za doslova tromi rohmi odtiaľ sme náhodou objavili Galériu oceľových figurín, ktorá uchváti celú rodinu. Je tu vystavených cca 120 modelov dopravných prostriedkov (starý Fiat,  Mercedes G, Ferrari, motorky) filmových a rozprávkových hrdinov, zvierat či nábytku. Na všetko si môžete siahnuť aj vyliezť, kov to vydrží. Všetko z recyklovaných súčiastok zo starých  motorov, prevodoviek, skrutiek, reťazí... Skutočne precízna práca. Moje predsavzatie je po výstave jasné „nutne potrebujem zváračku“.

Ďalším bodom spoznávačky mesta bola otočná hlava Franza Kafku umiestnená vedľa centra Quadrio. Celkom taktický výhľad na ňu mala gastro prevádzka Delmart, odkiaľ sme si ju počas obeda pozreli aj bez tlačenice a chladu.

Kto v Prahe nevidel Tancujúci dom, ten tu akoby ani nebol. Síce krátka zastávka, ale dôležitá. V jednom roku stavba dostala ocenenie ako najkrajšia deviata v rámci celého sveta.
Po blízkom moste sme ďalej prešli na Strelecký ostrov, kde sa pri vode pásli na mrkvičkách vytešených slečien lokálne nutrie (niečo medzi bobrom a potkanom). K slovu sa dostal aj povestný trdelník so zmrzlinou. Ten sme pomaly ujedali cestou po Karlovom moste.

Tu však dobíjanie kalórii nestačilo, lebo vo vyhliadke sme mali aj povestnú cukráreň Myšák na Vodičkovej ulici. Síce sme na stôl čakali cca 20 minút, ale neľutujeme. Poctivé staré koláče majú stále svojich fanúšikov, a interiér a obsluha jedna česká báseň.

Čo sme chceli vidieť sme už stihli. Síce nás to každý deň stálo cca 16 000 krokov. Lenže v nedeľu poobede za pekného počasia by bola ísť škoda už na hotel, hoci nohy by to vďačne privítali. Ešte sme vyštartovali metrom na Vyšehrad. Dobrá voľba. Mesto pod nami, všade svieža jarná zeleň, málo ľudí a túlanie z nohy na nohu zavŕšili ďalší deň.

V pondelok sme stihli už len raňajky v obľúbenej cukrárni a nasadnúť na vlak. Celý výlet všetci hodnotíme za viac ako podarený, takže sa sem po čase opäť radi vrátime.

Odporúčané články:

Malý výlet do veľkej Prahy: Aj na pár hodín sa ju oplatí vidieť

Londýn: Mesto jedno šialene preplácané a drahé

Veľkonočný cestovateľský trojboj: Skalica, Hodonín, Lednice