Máte radi kvalitné poviedky? Potom neprehliadnite Spodobovanie od Jozefa Kollára

Podobne ako spoluhlásky vytvárame medzi sebou páry, spájame sa, dozrievame, prispôsobujeme jeden druhému a napokon v osamelosti dožívame. Natíska sa otázka - sme to vôbec ešte my? Podarilo sa nám v občasnej eufórii prekročiť vlastný tieň, alebo to bol už tieň niekoho iného? Nová kniha próz Jozefa Kollára je aj o tom, čo ľudskému spodobovaniu nevyhnutne predchádza.

Jednotlivé prózy píšem dosť dlhý čas. Niekedy mám poviedku odloženú v počítači aj niekoľko rokov, nechcem uponáhľať jej záver. Nemám rád príliš otvorené konce, pripadá mi to tak, akoby ani autor netušil čo ďalej, ako poviedku dokončiť. :). Niekedy stačí jedna veta, ktorá príde znenazdajky - pred spaním, uprostred nákupu, pri zametaní verandy, alebo na bicykli - a odrazu z nej zostanete prekvapený a v danej chvíli aj mierne nadšený. Ak to nadšenie na druhý deň nevyprchá, tak záver poviedky stojí za úvahu. V nadnesenom význame je to niečo podobné ako chytanie rýb v mútnej vode.

Moje kratšie a dlhšie prózy, ktoré sú v knihe Spodobovanie, vznikali na našej chalupe na Záhorí a v Španielsku, kde v súčasnosti trávim dosť veľa času. Práve tam som si všimol, že začínam písať trochu inak, mám pocit, že úspornejšie a dynamickejšie. Žeby za to mohli slnečné dni, veľa času a všade prítomné flamenco? :)

Ja osobne milujem poviedky a nechápem, že vydavateľstvá o ne nemajú skoro žiadny záujem. Moja literárna agentka mi už pred rokmi hovorila, že v Prahe chcú vydavateľstvá väčšinou knihy, ktoré sú čo najhrubšie. To je v poriadku, ak je príbeh zaujímavý, čitateľ vďaka nemu prežíva dobrodružstvo z čítania dlhší čas a často túži po pokračovaní. Uvažuje o diele a vracia sa k tomu, čo chce čitateľovi povedať, prípadne naznačiť. Pri kvalitnej poviedke sa k tomu dostane rýchlejšie.

Odporúčané knihy:

Bol som detský špión: Ako totalita využívala naše deti!

Jozef Kollár má novú knihu pre deti: Holub Piero

Jozef Kollár potešil deti knižkou Tri mačiatka