Na svojich cestách neobíďte ani Telgárt či syslovisko. Bude na čo pozerať

Na trase nás čakal horský priechod Vernár, ktorý by som v zime a snehu nechcel absolvovať. Za ním nám decentne zblbla navigácia Waze, a namiesto na Telgárt, nás viedla okolo štýlového Ranču pod Ostrou skalou až k dedine Stratená. K slovu prišiel Garmin a bolo vymaľované, otočka o 180 stupňov, a za štvrťhodinu sme už pohodlne parkovali pri kaviarni Depo Café kúsok od známeho Chmarošského viaduktu.

Starý zelený prerobený železničný vozeň je presne tu presne to, čo potrebujete – káva, nealko a zákusok. Všetko bolo kvalitné a chutné. Malým sklamaním bolo, že už sa im vypredala fľaškovaná Telgártska dvanástka (chcel som doma po ceste jedno lokál pivo ochutnať). Za vozňom je odstavený žltý americký školský autobus. Trochu nepochopiteľne gýčové pre tento kraj, ale aspoň sa snažia.

Dovolenkovým krokom ste z kaviarne za pár minút pri fotogenickom kamennom viadukte. Je postavený z 5420 m² kamenného muriva. Klenbový, oblúkový most má polomer 300 m a tvorí ho dovedna 9 oblúkov. Dĺžka viaduktu dosahuje 113,6m. Pod ním sa ešte páslo malé stádo hovädzích živočíchov v elektrickej ohrade. Máte tak rovno dve živo – neživé atrakcie na jednom mieste.

Počasie sa postupne umúdrilo a bolo sa treba rozhodnúť, či ísť priamo domov, alebo si urobiť malú zachádzku na chlpatými syslíkmi na Muránsku planinu. Riskli sme to.  Za cca pol hodiny sme aj cez horský priesmyk Besník parkovali pri Syslovisku. No parkovali. Na hulváta odstavili auto na hlavnej ceste, lebo  oficiálne parkovisko už bolo plné, a oproti odstavné bolo zahradené doskami. Takže som tu naraz videl slovenskú debilitu v praxi.

1. Parkovanie na idiota – autá si pri pozdĺžnom parkovaní dávali od seba medzeru aj meter a pol z každej strany.

2. Zneprístupnenie protiľahlého parkoviska – stačilo by postaviť brigádnika  a vyberať parkovné aspoň euro za auto, a niekoľko stoviek by to denne hodilo. Nie, majiteľ tam radšej nepustí nikoho.

3. Brať psov na syslovisko. Kua, že prečo?

Okrem prežratých syslíkov tu boli nasadení noví požierači nadmernej donášky mrkvy a jabĺčok od návštevníkov, rozumej somáre. Malé zvedavé hlodavce tak okrem prebytku jedla prekračovali aj hnedé kôpky od nepárnokopytníkov. Roztomilé propagačné videá je jedna vec, realita trochu iná, ale treba to aspoň raz zažiť. Nám sa na ruky chytiť nedali, ale od dobrých kamarátov vieme, že je to možné.

Odporúčané články:

Cestou po Slovenskom raji: Okruh cez Tomášovský výhľad

Týždeň na východe Slovenska: Tieto úžasné miesta musíte navštíviť

Ľubovniansky hrad: Kedysi strážil cesty do Poľska, dnes zaujme históriou