daruj dobro
Walter, lauf!
Po dlhšom čase som sa vybrala na rannú sobotnú prechádzku jarnou Bratislavou. Mesto okolo 8 hodine ráno ešte spí, nikde nikto. Pri nábreží Dunaja už neboli ranní bežci ani ranní psíčkari. Pre rodinky s deťmi a zamilované páriky bolo ešte priskoro. Takže bol príjemný čas všímať si pokojne rozkvitnuté tulipány, narcisy a pučiace stromy, ale aj prefíkané havrany, škorce a holuby.
Na ľavom brehu Dunaja už bolo opäť vidieť výletné lode, ktoré aspoň na jeden deň vypustia zo svojej paluby turistov, ktorí sa prechádzajú ulicami Bratislavy a verím, že niektorí sa sem aj radi opäť vrátia.
Ako si tak kráčam a fotím (lebo to ma stále veľmi baví) už po nábreží Dunaja, tak pri Propeleri vidím prvú skupinku turistov a ich sprievodkyňu v dôchodcovskom veku s paličkou v ruke, aby všetci vedeli, koho majú nasledovať. Skupinka hovorila po nemecky a keďže sa blížila deviata hodina, chystali sa vyraziť na prehliadku Bratislavy. Ako som prechádzala okolo tejto skupinky, vidím že jedna pani turistka sa pohla opačným smerom k pánovi, ktorý bol k nej chrbtom otočený, opretý o múrik Dunaja, zahľadený na jeho hladinu. Pani na neho láskavým ale naliehavým hlasom kričí „Walter, lauf!“ Walter sa otočí, v tom vidím, že okrem toho že drží v ruke fotoaparát, má vyše 80 rokov, krásnu bielu zubnú protézu, ktorú môžem obdivovať vďaka jeho reakcii na jeho starostlivú ženu, keďže na ňu vyčaril láskavý úsmev. Má aj silné dioptrie, cez ktoré však veľmi dobre vidieť jeho iskričky v očiach, priam detskú radosť a nadšenie z toho, čo ho dnes čaká. Walter s nadšením hovorí: „Ja vol, ich laufe!“ (Jasne, bežím!). Odloží fotoaparát a zoberie chodítko, ktoré mal doteraz pred sebou schované a veľmi pomaličky, krôčik po krôčiku, sa začne posúvať smerom k svojej žene.
Priala by som všetkým našim dôchodcom, aby boli aspoň trošku ako Walter. Aj on má určite choroby a starosti, ale to mu nebráni v tom, aby zažil pekný deň a spoznával nové miesta. Lebo nie je to len o tom, koľko máme rokov a koľko starostí, peňazí, chorôb....ale aj o tom, akú máme myseľ a vôľu.
Keď nabudúce stretnete tiež svojho „Waltera“, usmejte sa na neho a zaželajte mu pekný deň (tak ako ja tomu môjmu). Uvidíte, spríjemníte ho nielen jemu, ale aj sebe. Walter, lauf!
Bonus: Poznáte solárne havrany? Ja som si doteraz myslela, že vtáky vyhľadávajú najmä stromy ako svoje prirodzené prostredie, ale dnes som videla ako havran pristál na solárnom paneli, i keď hneď vedľa bol nádherný listnatý strom. Ktovie, asi sa tiež potreboval dobiť energiou. Keby ste ho chceli tiež vidieť, choďte sa tiež ráno prejsť po nábreži Dunaja, určite sa on alebo jeho kamoši budú opäť dobíjať. Niekedy by sa také pristátie na solárnom panely hodilo aj nám, však?
Dáša
Odporúčané články:
Najúžasnejší rok splnených osobných cieľov (3.časť)
-
nová fotogaléria
... staršie fotogalérie
-
nové video
... staršie videá