Kladivo: Rozhovor s autorom drsného knižného trilleru

1. Ahoj, musím uznať, že si pre nás napísal opäť napínavú chuťovku. Tému chlapskej partie na chate si poňal naozaj drsným spôsobom. Oproti Škrabotu sa tu objavilo o pekných pár mŕtvol viac. Myslím, že bohom zabudnutá pohraničná lokalita k tomu viac ako dopomohla. Ako si k nej prišiel?
Čau Myšáku, teším sa, že ťa kniha zaujala. K lokalite som prišiel vďaka objavovaniu našej krásnej krajiny za posledné dva koronové roky. Zrejme som nebol jediný Slovák, ktorý sa rozhodol stráviť leto doma... Okolo Osturne, kde sa Kladivo odohráva, som išiel cestou z Pienin do Ždiaru. Zvečerievalo sa, nikde žiadne ďalšie auto, cesta bola úzka, okolité lesy k nám otŕčali paprče. Neskutočne sa mi to páčilo a zároveň oslovilo aj ako spisovateľa, ktorý píše trilery s hororovými prvkami.

2. Súčasťou knihy sú aj „čierne strany“ kde prebieha paralelný dej, ktorý sa ku koncu logicky spojí s tým hlavným. Zaujala ma fantázia a surový opis okolností, za ktorých vyrastal jeden z hlavných aktérov knihy. Bola to čisto tvoja fantázia, alebo ťa niečo k tomu deju inšpirovalo?
Aj keď rád píšem o veciach, ktoré sa ma nejakým spôsobom dotýkajú, rád nechávam postavy hovoriť moje vlastné myšlienky, zveličujem situácie, ktoré som sám zažil alebo som o nich aspoň počul, tu to bolo inak. Hlavný hrdina z čiernych stránok je čírym výplodom fantázie. Potreboval som stvoriť zviera, monštrum, vraha bez výčitiek svedomia, tak som ho vytiahol niekde z hĺbok vlastnej hlavy.

3. Ktorá postava z partie bola tebe ako autorovi najviac nesympatická, a prečo?
Ono je to tak, že každá z postáv mi je niečím sympatická a zároveň nesympatická. Lebo takí sú ľudia, každý má svoje chyby. Ale aby som odpovedal na tvoju otázku čo najpriamejšie... Najviac negatívnych vlastností som asi vložil do Rada a Stanleyho. Prvý je beznádejný zbabelec a egoista a druhý kvôli vlastnému prospechu neváhal zničiť niekoľko životov a zjavne netuší, čo sú to výčitky svedomia.

4. Vieš si predstaviť, ako by si sa sám zachoval, keby sa také niečo reálne stalo na tvojej chatovici? Povedzme, hneď po nájdení prvej mŕtvoly?
Dobrá otázka. Podľa niektorých mala celá partia po nájdení prvej mŕtvoly vziať nohy na plecia, no každý z nich mal svoj dôvod prečo ostať. Jeden bol popierač, druhý mal prepitý mozog, tretí bol od strachu paralyzovaný, štvrtý hral svoju hru... Pravdupovediac, naozaj netuším, čo by som spravil. Fakt. Podobne ako netuším, čo by som spravil, keby som v lese narazil ma medveďa. Takto sediac v pohodlnom kresle vo svojej pracovni si môžem stokrát povedať, že by som zachoval pokoj, ľahol by som si a hral mŕtveho, ale v lese...

5. Hlavným vražedným nástrojom knihy je kladivo. V záverečnom poďakovaní spomínaš MUDr. Jána Lintnera s ktorým si pravdepodobne konzultoval ľudské telo. Pri takomto písaní je dobré mať odborníka z fachu, aby si si sám neurobil faux pas. Ono, tresnúť kladivom človeka s účelom ho zabiť nie je úplne bežné. Dozvedel si sa v tomto smere niečo zaujímavé, čo ti pomohlo pri písaní?
Áno, dozvedel. Pán doktor ma hneď na úvod vystríhal, že keď niekoho tresnete kladivom po hlave, určite hneď neumrie. Dokonca ani keď ho ovalíte celou silou, pričom ja som si naivne myslel, že bum doprostred čela a je koniec.

6. Veľmi sa mi páčilo, že ku koncu knihy som nadobudol pocit, že viem kto to bol a ako sa to skončí. Ale posledné strany ma opäť utvrdili, že si sa len s nami čitateľmi pekne zahrával. Mal si vymyslených viac záverov, alebo tento bol jediný a definitívny?
Ja sám mám rád knihy, ktoré sa oplatí čítať do poslednej strany, niekedy doslova do posledného riadku. Budem sa preto snažiť vždy písať tak, aby čitateľa na konci čakalo prekvapenie. Myslím, že záver som mal od začiatku len jeden, aj keď pôvodne mal byť mierne pochmúrnejší. V podstate som sa v porovnaní so Škrabotom nakoniec rozhodol dopriať čitateľovi niečo ako happy end. Aj keď to sú zrejme prisilné slová.

7. Už viem, že číslom dva pri vlastným knihách nekončíš, a máš rozpísanú tretiu knihu. Môžeš z nej niečo na ochutnávku už teraz prezradiť?
Rád. Práve sa mordujem s knihou, ktorú som pracovne nazval Adam a Eva. Ako už z jej názvu vyplýva, konečne sa k slovu dostane aj poriadna ženská hrdinka, keďže v Škrabote ani Kladive žien takmer niet. Ostávam verný žánru a práve zvažujem, či sa konečne zmôžem na úplne krásny koniec v štýle a žili spolu šťastne až kým nepomreli, alebo... Asi bude alebo... ako sa poznám, neodolám.


Knihu KLADIVO si môžete kúpiť v každom dobrom kníhkupectve, alebo online cez albatrosmedia.sk.



Odporúčané články:

Škrabot: Krimi, ktoré vás bude držať v napätí do poslednej vety

Bol som detský špión: Ako totalita využívala naše deti!

55 minút medzi životom a smrťou: Kniha o absurdných časoch našej minulosti