Moju kúpu hrebeňa si bude jeden chlap vysvetlľovať do konca života úplne inak

Je december, pár dní pred Vianocami, doma už sú koláče napečené (väčšina už aj úspešne zjedená), darčeky pobalené (ale stále mám pocit, že ich nie je dosť), byt viac-menej uprataný (pri dvoch teenageroch skôr menej ako viac). Škorica, klinčeky a perníčky rozvoniavajú, a už by konečne mohol Duch Vianoc zasiahnúť aj mňa a priniesť do môjho života pohodu, keď tu zrazu ma síce nezasiahol Duch Vianoc, ale pomyselný blesk z jasného neba! ... že veď hrebeň! Ja nemám hrebeň! Pre môjho muža pod stromček! Muž písal (teda vyslovil) Ježiskovi, že keď si už po viac ako 15 rokoch nechal narásť opäť vlasy (lebo posledných 15 rokov si holil celú hlavu a deti si doteraz mysleli, že je plešatý, a iba si o holení hlavy vymýšla), že by sa mu hodil aj hrebeň. Do kelu, tak nič, do nabitého programu dňa neplánovane zaraďujem aj rýchlu návštevu drogérie.

Prídem do drogérie, rýchlo ju dva-krát celú obehnem a hrebene nikde. Začínam mať obavy, či vôbec ešte obyčajné hrebene predávajú, alebo iba špeciálne kefy a rôzne divne zakrivené hrable na vlasy. Ja potrebujem úplne obyčajný hrebeň pre môjho chlapa. Skúšam obiehať tretie kolečko po predajni a už začínam podliehať miernej panike, že tu hrebeň nekúpim. Zúfalo hladám očami nejakú slečnu predavačku, lebo jedine tá ma môže teraz zachrániť. Žial, ani pri štvrtom kolečku (kedy sa už predavačka za pokladňou na mňa začne čudne podozrievavo pozerať, že o čo mi ide a či sa chystám niečo ukradnúť, ale žial pri kase je asi 5 ľudí s plnými košíkmi v rade, tak tam otravovať nejdem) nezistím, či majú hrebene. V tom našťastie zbadám jej kolegyňu - predavačku ako vychádza zo skladu a rýchlo k nej bežím, aby ma nepredbehol nejaký iný zúfalec. Zdesená predavačka (lebo rozbehnutá ledva zabrzdím asi 20 cm od jej tváre) začne cúvať v snahe tváriť sa, že tu vlastne vôbec nie je, a v očiach jej čítam veľký nápis „Načo som ja sprostá, vyšla z toho skladu von!“

Z hlboka som sa nadýchla a ako v amerických filmoch, kde vyjednávač sa snaži oslobodiť rukojemníkov z banky a pomalým hlbokým hlasom prehovorí k lupičovi, tak som aj ja spustila: „Prosím - vás, máte - hrebene?“ Predavačka zjavne ešte v šoku (spracováva obraz ženy, ktorá beží rovno do jej náručia, ktorý videla na vlastné oči pred pár sekundami), len nechápavo stojí a pozerá na mňa. Tak začnem gestikulovať, akoby sme spolu hrali hru Aktivity a pantomimicky ukazujem, že si češem vlasy. „Hrebeň. Potrebujem obyčajný hrebeň na vlasy. Máte?“ A to už len nehybne stojím a v očiach mám zúfalý výraz kocúrika z rozprávky Shrek. Predavačka až teraz pochopí, že jej nechcem ublížiť, nejde o prepad predajne, a skutočne potrebujem „iba“ hrebeň. Prepne sa do módu „náš zákazník,náš pán“ doširoka sa usmeje a hovori: „Áno, samozrejme máme hrebene!“ a vedie ma k strednej uličke. Postaví sa na začiatok a ukazuje mi: „v tejto uličke úplne na opačnom konci vľavo sú hrebene.“ Nadšená poďakujem a rútim sa danou uličkou na koniec. Tam však vľavo stojí mladý muž (celkom sympatický), len tak postáva a čaká na priateľku, ktorá nakupuje. Tak ho slušne poprosím, či sa môže kúsok posunúť, lebo potrebujem presne to, čo je za ním. Chlapík nahodí taký prekvapený výraz s miernym úškrnom a posunie sa o meter ďalej. A predo mnou sa miesto hrebeňov ukáže v plnej kráse celý plný regál od hora až dole s kondómami od výmyslu sveta.

Vtedy som pochopila jeho záhadný úskrn, ale to ma neodradilo od hladania môjho hrebeňa. A v hlave mi začalo bežať, asi sa v dnešnej dobe nepredáva už veľa bežných hrebeňov, keď existujú rôzne špeciálne. Isto tu bude iba niekde zašitý jeden druh malého hrebeňa. Takže s týmto nastavením mysle a s mojimi slabými okuliarmi (lebo ešte stále som nenabrala odvahu vyskúšať moje silnejšie dioptrie, ktoré ma už vyše mesiaca čakajú doma v krabičke nedotknuté) som študovala celý regál od hora až dole, veľmi dôkladne a pozorne. Hrebeň som nenašla, tak som sa úplne naklonila k tým kondómom, a hľadala som za nimi, medzi nimi....čupla som si dole... No v skratke, študovala som tam tie kondómy dobrých 5 minút (čo bola na danú činnosť, celá večnosť) a mladý chapík ma s úžasom sledoval, ako dôkladne a cielene hladám ten svoj obľúbený a časom bolo vidieť, ako nedočkavo čaká a fixovane sleduje, pre ktorý sa nakoniec rozhodnem. Žial ani po 5 minútach dôkladného študovania regálu a asi 5 drepoch pri snahe dôkladne preštudovať obsah aj tej najspodnejšej poličky som to vzdala a odchádzala sklamaná preč, keď tu zrazu vidím hrebene, presne na konci uličky vľavo, až na to že to bola iná ulička, ako mi milá (asi ale stále šokovaná) predavačka ukázala. Šťastná prešťastná som vybrala pekný čierny hrebeň pre môjho muža a utekala ho domov pekne vianočne zabaliť.

Myslím, že ten mladý muž dodnes premýšľa a rozpráva svojím kamarátom na pive, že videl takú zvláštnu ženu, ktorá presne vedela, čo chce, hladala to sústredene a dôkladne viac ako 5 minút a aj tak ten kondóm medzi vyše 50 rôznymi nenašla, že to musí ale byť nejaká špeciálna novinka, či o niečom nepočuli?