cestopisy

Vysoké Tatry musíš milovať: Sú miestom, kde sa cítiš vždy skvele

Viac ako moru dávam prednosť horám. Mal som možnosť nazrieť aj do Rakúskych a Švajčiarskych Álp, ale na naše Tatry krásou prírody nedám dopustiť. Zakaždým sa do nich teším, lebo vedia byť stále iné. Počas letných prázdnin sme sem preto vycestovali s priateľmi aspoň na pár dní.

streda
Plán dňa - dobaliť, nasadať a po pár hodinách sa objaviť na recepcii hotela Sorea Trigan *** na Štrbskom Plese. Osobne som tu bol ubytovaný prvýkrát. Dojem? Pomer cena / hotel je vyvážená. Ak máte chuť sa vrátiť trochu v čase, ste tu dobre. Dostali sme staršiu ale útulnú izbu (veľká časť hotela je už prerobená na moderný štýl). Aj tak sa na hotel idete len vyspať a oddýchnuť si. Strava bola po celý čas výborná, obsluha sa snažila a parkovanie sme našli vždy. Wellness, billiard, stolný tenis, detský kútik, lobby - čo viac ešte potrebujete?

V tejto časti Vysokých Tatier sa patrí prejsť Štrbské Pleso aspoň raz denne. Ale aj Malé Štrbské Pleso pred „našim“ hotelom má svoje čaro. Je tu oveľa menej ľudí ako pri Štrbskom plese, vidíte tu viac rýb a zvedavých kačiek. Jedinou nevýhodou je, že ho neviete obísť tesne pri brehu. Chcelo by to pevný drevený chodník na koloch na severnej strane. Možno raz pribudne aj ten.




štvrtok
Po bohatých raňajkách sme vyrazili smerom na Ždiar do Bachledovej doliny na chodník v korunách stromov. Boli sme tu už v novembri 2018, ale teraz sme ho chceli ukázať aj kamarátom. Milým prekvapením bolo celkové dobudovanie a zveľadenie okolia. Pribudli budovy pri dolnej a hornej stanici lanovky, ktorá už premáva a je vynovená. Pred necelým mesiacom sme si pozreli Švajčiarske Alpy a konečne to má rovnaký štýl vybavenia. Príjemné zistenie. Po prechádzke na chodníku a chôdzi po sieti na vrchole veže sme neodolali ani jazde tobogánom. Ten niekoľko sekundový zážitok si nenechajte ujsť.


Mali sme tu šťastie aj na predstavenie Sokoliarov majstra Vagana. Podobných akcii som už niekoľko videl na rôznych hradoch, ale títo boli asi najlepší. Sokoliari a ich operenci predviedli zábavno – poučnú šou. Vtáky nám lietali blízko okolo hláv, skackali pri nadšených divákoch a bez zábran sadali aj na prekvapených ľudí.


 

Po zídení lanovkou sa treba občerstviť. Stavili sme na odskúšanú istotu – Grand Hotel Strachan ***. Vyrezávaný drevený interiér, chutná kuchyňa a rýchla obsluha. Ani teraz nesklamali.



Druhou atrakciou bola blízka Belianska jaskyňa, ktorú som už spracoval v samostatnom článku.




piatok
Počasie vyzeralo nádejne, tak sme si dali ľahšiu prechádzku na Popradské pleso. Nie asfaltkou ako zopár fashion turistov, ale pekne lesom poza hotel Fis. Pokojným krokom to dáte za hodinu a pol aj s prestávkami na napitie sa a fotením okolia. Po obede na horskom hoteli sa patrí samotné pleso aj obísť kolom dokola, čo sme pri dostatku času a jasnej oblohe bez hrozby dažďa konečne premiérovo urobili. Pár miest vyslovene lákalo na fotku.




Po návrate sa patrí telu dodať potrebnú dávku cukru a kofeínu. Miesto návštevy bolo jasné už pár dní, cukráreň Monte Mory (nad hotelom Trigan). Atypická biela zrekonštruovaná budova so širokým výhľadom na okolie poskytla chutnú kávu, čerstvé jablkové zákusky a rýchlu blond obsluhu, ktorá sa aj stihla usmievať.



sobota

Sporadicky prší, a ešte aj bude. Chcelo by to niečo vonku ale zároveň blízke. Deti zahlasovali za Veveričí park nad železničnou stanicou. Stalo sa. Bolestivé poučenie z trasy, nikdy sa veľmi nerozbehnite pred najdlhším zipplineom, lebo skončíte nalepení na strome. Po odovzdaní výstroje bola ďalšia povinná jazda – Jazierka lásky. Okrem rýb nás prekvapil čistokrvný tatranský krtko, ktorý si pred nami navŕšil bez hanby kopu zeminy. Následným nevyhnutným krokom bol chutný obed v blízkej reštaurácii Plesnivec. To sa už počasie umúdrilo a tak dostala priestor prechádzka ku skokanským mostíkom a okolo Štrbského plesa.



nedeľa

Predpoveď počasia sa umúdrila a výletom dňa bolo Solisko. Na lanovke bolo zodpovedne veterno, tak na prvé zahriatie bylinkovým čajom sme zasadli do reštaurácie Bivac. Časť výpravy vystúpila na vrchol Predného Soliska, lenivšio – ubolenejšia časť ostala „dole“ na malom prieskume okolia. Tí si aspoň zašli kus chodníkom na okraj Furkotskej doliny, a na spiatočnej ceste hodnotili vhodnosť obuvi českých turistov (bolo to 50/50). Malým kultúrnym bonusom bolo fotenie sa nejakej poľskej „fitness“ influencerky. Mali sme z nej zábavu všetci naokolo. Tak ale čo by mileniáli nespravili pre pár lajkov.


Po obede v Kolibe Pleso sme konečne vybehli aj na novú kovovo drevenú rozhľad Vežu snov. Je síce trochu užšia ako tá v Bachledke, ale jej 53 metrov výšky zaujme. Tu je skúškou odvahy presklenný cíp na hornom poschodí, kde sa pozeráte niekoľko desiatok metrov pod seba. Nie každý to dával s úsmevom, chlapov nevynímajúc. Cesta nadol vežou bola opäť rýchla, tobogááááánom.


 

pondelok
Dážď nás doobeda priklincoval na hoteli. Na teplý obed sa aspoň dalo prebehnúť do skvelej reštaurácie Furkotka hneď pri železničnej stanici. Rýchla prechádza po okolí a potom už len športovo zábavné hry v suchu hotela.


Na druhý deň po raňajkách sa išlo domov.

 

Odporúčané články:

 

Magistrálou od Skalnatého plesa po Hrebienok

Opustené budovy: Royal Palace

Moderná galéria Poliankovo: Tu deťom a dospelým nuda nehrozí

Chodník korunami stromov: Vysoký výlet v Bachledovej doline

Výlet na vodopád Skok: Cesta tam a späť

Recenzia hotela Toliar *** očami návštevníka



Autor: Myshun, 7.9.2021