Je to dobré, či nie? Je to pravda, či nie?

Keď človek zmešká lietadlo, určite ho to nepoteší a v prvom momente nadáva, zúri a je nešťastný, a nie je to pre neho dobré. Ale keď neskôr zistí, že to lietadlo, ktoré nestihol havarovalo a väčšina pasažierov zahynula, tak sa neskutočne teší, že vlastne ako dobre, že to lietadlo zmeškal. Niečo podobné sa prihodilo v roku 1976 aj spevákovi Paľovi Hamelovi, keď bol taký unavený, že na letisku nepočul poslednú výzvu, zaspal tak tuho, že zmeškal štart lietadla z Prahy do Bratislavy. Toto lietadlo havarovalo na Zlatých pieskoch a presne 76 pasažierov zomrelo. Aj športovec Anton Tkáč by vedel rozprávať, čo je to druhý krát sa narodiť, keď vyhral na letnej olympiáde v Montreali v roku 1976 zlato a vďaka tomu a oslavám letel domov o deň neskôr ako bolo plánované. Taktiež zmeškal i keď vedome tento tragický let.

Či je niečo dobré alebo nie, je naozaj relatívne a závisí to od času, kedy si túto otázku kladieme. Krásne túto múdrosť demonštrujú tieto dva známe príbehy, ktoré sa pokúsim v skrátenej verzii prerozprávať:

Sedliak

Žil raz jeden sedliak a ten mal koňa. Ľudia hovorili: Oooo, ty máš ale šťastie, máš nádherného koňa! Jedného dňa mu však kôň ušiel. A ľudia hovorili: Ooooh, to je ale smola, jediný kôň, čo sedliak mal a ten mu ušiel. Za pár dní sa kôň vrátil a priviedol so sebou stádo divokých koní. A ľudia hovorili: Oooo, ty máš ale šťastie! Toľko krásnych koní! Avšak po čase sa sedliakov syn učil jazdiť na koni, spadol a zlomil si nohu. A ľudia hovorili: Ooooooh, to je ale smola, takto sa ti dokaličil syn, chudák! Lenže za pár dní, do dediny prišli vojaci a verbovali všetkých mladých a zdravých mužov do vojny, len sedliakov syn nemusel narukovať, lebo mal zlomenú nohu. A ľudia hovorili: Eeeeej, ty máš ale šťastie sedliak, že tvoj syn má zlomenú nohu a nemusel narukovať!..... a takto to išlo každým dňom....

Sofia

V New Yorku, v malej kaviarničke pracovala mladá servírka menom Sofia. Bola milá, šikovná a skromná. Jedného dňa ráno otvorila kaviarničku a prišli s ňou aj jej priatelia. Zároveň prišla staršia dáma a naobjednávala si bohaté raňajky, tri koláčiky, čaj, kávu, džús. Keď to všetko zjedla, zaplatila Sofii účet a nenechala jej ani len cent prepitné. A kamaráti hovoria Sofii: Ohhhh, ty máš ale hrozný deň. Musela si tú pani obsluhovať celé dve hodiny, objednala si polovičku jedálneho lístka a nenechala ti ani len cent prepitné. A Sofia hovorí: Či je hrozný a či nie, to neviem, ja len viem, že tá dáma si objednala polku jedálneho lístka a zaplatila presnú sumu. Onedlho prišla do kaviarničky iná staršia dáma a tá si objednala iba pohár čistej vody a jeden koláčik. Keď platila, zaplatila trikrát viac ako bola hodnota na účte. A kamaráti hovoria Soffi: Wooow, ty máš ale úžasný deň, dostať také veliké prepitné, to je úžasné. A Sofia im na to hovorí: Neviem či mám úžasný deň, alebo nie, ja len viem, že tá dáma mi nechala veľké prepitné. ...Poobede prišla skupinka 6 študentov, naobjednávali si kopec pitia, toasty, koláčiky... posedeli vyše dve hodiny, nechali na stole veľký neporiadok a utiekli bez zaplatenia. A keďže nezaplatili, majiteľ kaviarničky bude žiadať túto škodu od Sofi, lebo ona v daný deň mala službu. A tak jej kamaráti hovoria: Ooooo, Sofi, to je najhorší deň v tvojom živote. Veď toľko peňazí ani nemáš, a ešte to aj musíš po nich všetko upratovať! Ale Sofi im opäť hovorí: Neviem či je to môj najhorší deň, alebo nie, ja len viem, že odišli bez zaplatenia a tak to musím zaplatiť ja a ešte aj po nich upratať. Lenže celú situáciu videl pán v stredných rokoch, ktorý sedel v kúte pri okne. Pri platení za svoju kávu a croissant nechal na stole 500 dolárov a odišiel preč. A kamaráti hovoria: Woooow, Sofi, to je tvoj najlepší deň v živote! Zaplatíš z toho celú škodu po tých študentoch a ešte ti veľa peňazí zostane! Lenže Sofi opäť dodala: Či je to môj najlepší deň , alebo nie, to neviem, ja len viem, že ten pán mi tu nechal velikánske prepitné 500 dolárov....a tak to presne v živote je, nevieme či je to, čo sa nám práve v živote deje dobré, alebo zlé pre nás. Vieme len, že sa to deje a treba to prijať, tak ako to je. A ako sa vraví: všetko zlé, je na niečo dobré.

A vy to ako máte teraz vo svojom živote? Je to dobré, alebo zlé?

Na otázku či je niečo pravda, alebo nie ťažko odpovedať, lebo čo je pre jedného pravda, nemusí byť pre druhého. Pravda je relatívny pojem. Veď svedčia o tom aj nasledujúce obrázky, kde ide o uhol pohľadu, o perspektívu a taktiež o to, že ak niekto má pravdu, nemusí to vždy znamenať, že ten, čo tvrdí niečo iné, pravdu nemá:

Ale aj či je niečo pravda, alebo nie sa môže meniť časom.

Obraz slávnej osobnosti

Jeden príklad z vlastnej skúsenosti. Mladší syn chodí na výtvarku do ZUŠky. Keďže sme stále doma, počas korona časov, tak mu pani učiteľka témy posiela mailom. Nedávno mu poslala tému: „Vyber si slávnu osobnosť, vytlač si jej portrét, alebo iba hlavu ,nalep ju na výkres a dotvor z toho zábavný obrázok.“ Môj syn si vybral svoju triednu pani učiteľku (ktorú má veľmi rád a už ju pár mesiacov nevidel naživo, tak mu chýba). Nakreslil pekný vtipný obrázok, len sme ho doma všetci poučovali, že nepochopil zadanie, lebo si mal vybrať slávnu osobnosť, napríklad Monu Lisu , alebo Alberta Einsteina. Ale on nás presviedčal, že pre neho je pani učiteľka osobnosť, a určite je aj slávna! V každom prípade sme obrázok nafotili a poslali späť pani učiteľke výtvarky. Čakala som odpoveď, nech synovi vysvetlím, čo znamená „slávna osobnosť“, ale miesto toho prišla odpoveď, že obrázok je pekný a aj vtipný a hneď budúci týždeň ho pani učiteľka zaradí medzi diela, ktoré pôjdu na výstavu prác žiakov ZUŠ do galérie. Takže, či už je, alebo nie je pani učiteľka slávna, od budúceho týždňa určite slávna bude, lebo jej obraz bude visieť v galérii, a tam predsa visia iba slávni ľudia.

Nožík, jablko, rebrík a život

Alebo taký nožík! Je nožík dobrá, alebo zlá vec? Ak ho použijem na krájanie potravín, alebo vyrezanie niečoho pekného z dreva, povedala by som, že nožík je dobrá užitočná vec. Avšak, ak nožíkom ublížim nejakému človeku alebo zvieraťu, tak je podľa mňa zlá vec. A pritom to je stále ten istý nožík!

Jablko. Prvé, čo vás napadne, čo by tak mohlo byť zlé na jablku? Iste, jablko je zvyčajne zdravá potravina, ktorá nám môže zachrániť život od hladu a vlastne aj od smädu, svojou šťavnatou dužinou. Ale, čo ak sa kúsok jablka zasekne v krku a zadusíme sa? V tom prípade, určite budeme dávať vinu jablku, a zrazu je to jablko zlé a je pôvodca problému. A pritom je to stále to isté jablko!

Na záver dnešnej zdieľačky vecí na zamyslenie ešte dva obrázky z vlastnej tvorby (nebojte sa, tieto určite neašpirujú na umiestnenie v galérii, ale ako inšpirácia verím, že poslúžia dobre):

Môžeme sa pozerať z toho istého miesta a pritom vidieť úplne iné veci. Chlapík dole na rebríku vidí iba kopu smetia a kameňov a vôbec sa mu ten pohľad nepáči, a má pravdu, to miesto je škaredé. Na tom istom zemepisnom mieste je aj chlapík hore na rebríku, ale ten už vidí v diaľke krásne modré more a pláž a teší sa z takéhoto pohľadu, a tiež má pravdu, že to miesto je nádherne (pri troške fantázie). Pritom sú obaja na tom istom mieste, ale pocit aj to, čo vidia, majú úplne odlišný.

Je to miesto pekné, alebo je to miesto škaredé, ktorý z chlapíkov má pravdu?

A tento obrázok som našla na internete, nie je z mojej vlastnej hlavy, ale páčil sa mi natoľko, že som ho pre vás preložila z angličtiny a prekreslila (áno je mi jasné, že ani tento obrázok nikdy neskončí v galérii, ale ako ilustračná pomôcka je vhodný). Takže, či už máte pocit, že je všetko zlé, alebo je všetko len dobré, prípadne, že v tom zlom je predsalen aj niečo dobré, alebo naopak v tom úžasnom dobrom je predsalen niečo malinko zlé, tak máte pravdu! Život obsahuje aj dobré aj zlé stránky a je len na nás, z ktorého schodíka rebríku sa na ne pozeráme.

Na ktorom schodíku stojíte práve teraz vy?

Odporúčané články:

Čo dobré mi priniesli 5. a 6. týždeň domácej karantény? Prameň novej kreativity!

Čo dobré mi priniesli 3. a 4. týždeň domácej karantény?

Čo dobré mi priniesli dva týždne domácej karantény?