Povinná vojenčina? Áno, a poviem vám aj prečo

Tejto generácii mladých mužov by to len prospelo
Už len v tom prípade, že ak by sa náhodou niečo vo svete „zomlelo“, tak mladí chlapi nevedia čo je disciplína, čo je držať v ruke zbraň, a čo si s ňou majú vôbec počať. Bezpečnosť krajiny nemôže zabezpečiť tých pár vojenských profesionálov či spoliehať sa na členstvo v NATO. Je to skôr o samostatnosti a sebestačnosti krajiny ako takej. A druhý nemenej znepokojujúci fakt, v súčasnosti mladé baby skôr tvrdnú a mladíci mäkkú. Taký stav nemôže dopadnúť dobre v žiadnom ohľade. 

Až rok vojny je na slovenské podmienky veľa
Preto si myslím, že by stačili intenzívne tri mesiace výcviku. Okrem klasického mesačného prijímača s vojenskou prísahou by ďalšie dva mesiace chalani cvičili manipuláciu so zbraňami, učili sa ako prežiť v teréne a trénovali fyzičku. Určite by sa naučili viac ako my počas celého roka, keď sme len chodili k strážnemu stolíku, strážiť autopark / poľný park či muničák. Okrem sporadického cvičenia (aj to nie u každého) to bol zabitý čas bez väčšieho efektu.

1. Manipulácia so zbraňami: V základe by stačil nôž, pištoľ, útočná puška, ľahký guľomet a hod granátom. Bez ostrých strelieb by to samozrejme nebolo ono. Ten pocit spätného rázu zbrane a vône spáleného pušného prachu musí zažiť každý muž.

2. Prežite v teréne: To sú tie krásne ranné pešie presuny s plnou poľnou, kde by sa učili zakopávať, vybudovať si prístrešok, naučiť sa orientovať v teréne, hľadať vodu (prípadne ju vedieť upraviť ku konzumácii) a jedlo, založenie ohňa (s tým má problém celkom veľa mladíkov či mladých oteckov na obyčajných opekačkách)

3. Fyzická kondícia: Rambovia na počkanie tu asi nehrozia, ale naučiť mladých chlapov cvičiť aspoň s vlastnou hmotnosťou by bol pokrok. To sa zíde každému z nich do konca života. Samozrejmosťou by bola aj poradová príprava (kua, veď vojaci musia vedieť pochodovať), beh a opičia dráha.

Do celej tej armádnej parády pridať dva nočné poplachy, jedno týždňové cvičenie v teréne (v lete stany, v zime chatky) a späť do vytúženého civilu. Pri štyroch turnusoch do roka (nebola by šikana od služobne starších vojakov) by odpadla potreba toľkých kasární a školiacich profesionálnych dôstojníkov. Služba vlasti by ešte mohla obsahovať nejaký ten žold a započítanie troch mesiacov k odpracovanému času do dôchodku. Nehovorte mi, že by to nebolo možné a priechodné.


Súvisiace články:

Zápisky z vojny 1: ... už ma vedú!

Zápisky z vojny 2: Mesiac v pokluse, alebo pakáreň v prijímači!

Zápisky z vojny 3: Bigoš lopatkou poháňaný a vetrom chladený

Zápisky z vojny 4: Keď slnko páli na zelené mozgy

Zápisky z vojny 5: .. je ti zima vojačik? Ak áno, tak smola!

Zápisky z vojny 6: To vydržím aj s bodákom v zadku!

Zápisky z vojny 7: Veselé bonusy pre fajnšmekrov