Hotel Papillon Ayscha: Tureckých päť hviezdičiek očami návštevníka

.. letíme tam: Sobota večer 1.6.2013  na počtom návštevníkov provinčnom letisku najväčšej  slovenskej dediny. Po kontrole a nákupe predraženého protiteroristicky skontrolovaného občerstvenia sme na počudovanie s nemeškaním odleteli do Antalye. Ak cestujte s malými deťmi, tak sa spoľahnite na tri veci – 1. pri nočnom lete zaručene nechcú spať, 2. minimálne raz potrebujú ísť na wc v tom najblbšom čase, keď letušky akurát podávajú občerstvenie, a po  3. o ich detskej zvedavosti na záchode dôkladne všetko ochytať ani nehovorím. Inak 2,5 hodinový let prebehol bez závad.

Po hladkom dosadnutí a obligátnom zatlieskaní pilotovi (trochu vadný zvyk si myslím) nás cestička letiskom zaviedla ku kúpe víz (15 € alebo 20 UDS). A hajde po batožinu dovolenkového charakteru. Klobúk dolu, bola tam všetka a za pár minút. Zistiť ktorý autobus nás odvezie na hotel už bola hračka. Vodič bol čulý a v pohode, pomohol s kuframi... ale keď po výjazde z letiska už zásadne išiel stredom cesty po čiare, to neviem či už za volantom decentne nehybernoval. Malá dopravná vsuvka, nech som valil oči do tmy ako som chcel, ani obyčajný výtlk som na nej nevidel. Na náš hotel sme chvalabohu cestovala iba naša šesť členná skupina, takže izbu sme mali do desať minút. A hybaj papuláka do perín... Po asi piatich hodinách sme otvárali oči do veterného rána.

Hotel ako taký: Vybavenie izieb je slušné, hoci ošúchaná vaňa mala už svoje najlepšie dni za sebou, ostatné bolo v poriadku. Upratovačky sa prekvapujúco akčne zvŕtali a vysávali minimálne každý druhý deň, ak nie každý. Priestranný rezort dokonca ponúkal aj malé vily s extra bazénmi, kde bolo väčšie súkromie ako v hlavnej hotelovej budove. Všade však mali čisto, personál rád pomohol. Záhradníci síce polievali o druhej v noci a potom sa prplali skoro ráno v záhone, ale vďaka tomu bolo všetko zelené a svieže. Čo sa týka služieb, od neodmysliteľnej malej nákupnej zóny, wellness, masáže, lekár, bowling, diskotéka, internet café... Všetko sa stihnúť aj tak nedalo.

Gastro labúžo: Jedným slovom by som stravu opísal ako – obžerstvo. Či už ráno, na obed,  alebo na večeru, stále sa stoly prehýbali pod neskutočným výberom jedál. Niekoľko druhov pečiva, koláčov, zákuskov, mäsa, príloh, zeleniny, ovocia... Mesiac by bol málo, aby človek ochutnal všetko. Jeden večer som si len tak pre zábavu spočítal, koľko druhov zákuskov ponúkajú. Dospel som k číslu tridsaťšesť a k tomu štyri torty. Na druhý večer bolo tort štrnásť a do čísla štyridsať opäť vyložili zákusky. A to zatiaľ spomínam iba sladké. Nealko spočívalo vo vode, čaji a džúsoch. Aby som nezabudol - čaj. Tak na tom som si pošmakol, lebo milujem čierny a silný, a ten vedia presne robiť v Turci. Chuťový pôžitok však sprevádza estetický neduh, a tým je rozlúčka s bielou zubnou sklovinou. Takže nezabudnite, že šedý či hnedý turecký úsmev nie je nedostatkov zubnej hygieny. K spomínanému obžerstvu sa však viaže smutný fakt. Totálne plytvanie jedlom turistov. Naberali si doslova nezjediteľné porcie, ktoré po ochutnaní bez problém nechali zobrať čašníkom na vyhodenie. Niektorí sa správali ako prasatá utrhnuté z reťaze. Doma asi žerú šrobovákom z lavóra a tu idú dobehnúť svoj gastronomický komplex. Smutný pohľad. Každopádne strave sa nedalo nič vytknúť – bola čerstvá a chutná. Počas tých dní som našťastie zabudol ako hnusne chutí povedzme paradajka z hypermarketu, lebo tieto voňali  a chutili po pravej nefalšovanej záhrade s prajným slnkom. Šesť barov, päť reštaurácii, päť stánkov s drobným občerstvením a hlavná jedáleň nenechala so škvŕkajúcim bruchom nikoho.


Piesok, more, oplavkované baby...Čistá plážová spokojnosť. Ak by sa však dalo nejakých spôsobom odstrániť skoršie ranné vstávanie, aby si človek označiť lehátko v prvej rade pri mori – tak by som neprotestoval. Pláž bola príjemne piesočná (len pokiaľ sa nerozpálila od slnka), hoci vstup do mora bol asi na troch metroch štrkový.. v mori opäť piesok. Voda fantastická a to už v termíne 1. – 12 .6. Lehátok bolo dostatok, blízko občerstvenie, toalety stále čisté a voňavé... možno aj preto, že minimum ľudí sa unúvalo na malú potrebu do porcelánu, keď mali vedľa more. .... jáj, tak preto bolo také slané... ale fuj. Nielen večer, ale aj počas dňa sa pláž priebežne upratovala. Dali si teda záležať.

Doktore pomôž: Ísť navštíviť doktora je aj pre ultra all inclusive platený nadštandard.  Pri deťoch je však táto prevádzka vždy využívaná. Iba v skratke podotknem, že jedno dieťa muselo ísť s infekciou dýchacích ciest do miestnej súkromnej nemocnice skoro na dva dni na infúzie. K tomu antibiotiká... slovom, začiatok dovolenky ako ho zlého sna. Vybavenie bolo na úrovni, ale prístup personálu bol do informácie, že neplatíme doláriky na drevo, ale celé sa to rieši cez poisťovňu, odmeranejší. Lieky našťastie zabrali ako mali a druhá časť dovolenky bola ako sa patrí.
A teraz ponúkam trojité riešenie bežného problému akým je hnačka. Keď vás to chytí, siahnete po čiernom uhlí, alebo inom osvedčenom domácom lieku. Ak to stopercentne nezaberie, treba získať delegátom CK odporúčaný Lopermid. Po krátkej debate s tureckou sestričkou s pomocou obojstranne nelichotivej angličtiny zavolala do miestnej lekárne, kde som celé črevné problémy vysvetľoval osobe tohto svetového jazyka ešte neznalejšej. Vtedy som pochopil, že rukami a nohami sa dá dohodnúť aj cez telefón. Suma sumárum, mal som zaplatiť sestričke 14 €, aby večer požadovaný liek doviezli na hlavnú recepciu hotela. Stalo sa, chalani nesklamali. Srandou bolo, že podobne zrýchlený presuny izba – wc absolvoval aj kamarát z Čiech, ktorý chcel rovnaký liek  Výsledkom bolo, že musí zaplatiť sestričke 100 dolárov, aby ho lekár vyšetril, a dal mu čo chce. Tak sa chlapina zvrtol v gumenej plážovej šľapke na päte a išiel rovno na recepciu. Výsledok? Večer mal Lopermid za necelé 4 eurá.


Výlet do Beleku: Po pár dňoch hotelového života a zvedavosti vyhral tip o nápad dňa výlet do blízkeho Beleku. Ten tureckí súdruhovia postavili pár minút (cca 10 minút?) od hotela : ). Taxikára za 5 € vôbec netrápili bezpečnostné pásy, detské sedačky, či tri dospelé osoby vzadu a na nich dve deti. Ešte sme ani nezastavili na mieste, už ma milo prekvapili dve veci. Vedľa semafora rástol živý pomarančovník ovešaný ovocím. Vyšší cyklista tak mohol mať o občerstvenie postarané. A druhou boli digitálnej displeje nad semaforom, kde sa odpočítavalo koľko sekúnd ešte bude červená, a potom koľko sekúnd ešte bude zelená. Vo väčšom slovenskom meste by to dopravu snáď trochu zrýchlilo. Podľa mňa výborný nápad.
... A ide sa nakupovať. Outletové mestečko ponúkalo asi všetko. A samozrejme, že „all is original my frend, and it´ s new edition, good prize“ Keď pri dohadovaní o konečnej cene fešák teatrálne prevracal očami a trepal niečo o Alláhovi, mal som toho ich pána celkom rád. Veď nakoniec polovica hotela  chodila v zaručene značkových handrách a lá Armani, Versace, Polo, Ed Hardy : ) Naspäť sme si zavolali rovnakého taxikára, ktorý nás s radosťou odviezol späť, lebo kšefty sa moc v tomto období nehýbali.

Zábava a nočný hotelový život: O zábava bolo naozaj postarané. Každý večer nejaké vystúpenie. Či už umelecká skupina (ukrajinský streetdance, turecké ľudové tanečky, čínski artisti..) alebo animátori. Mimochodom, dodnes nepochopím ako môže mladý zdravý chlap robiť animátora. K tomu detská diskotéka, živý moderátor, súťaže... všetko na parádu aj s občasným krátkym ohňostrojom. Keď už sme pri deťoch. Pre ne je tu vybudovaný mini areál s domčekom a vlastným ihriskom, kde ich môžu rodičia doslova odložiť a vrátiť sa pre ne o pár hodin.
A teraz príde tá nepríjemná časť, pri ktorej škrípem zubami dodnes. Hluk, rev, rachot...  a to celé do jednej do rána. Keď už asi tretí krát zareval do mikrofónu o pol jednej v noci týpek „are you readyyyyy?“, mal som chuť sa v mojom slušivom pyžamku postaviť, a ísť vyraziť elektrické poistky. Do 23:00 ok, ale potom už to chce naozaj očný kľud a ticho. Najhoršie na tom bolo, že keď sa v tomto akustickom smere krotil náš hotel, tak reval o to viac vedľajší. Jeden aby si zavoskoval uši.

... letíme späť: Po dvanástich dňoch sme sa už trochu tešili aj domov. Okrem skoro permanentne vrieskajúceho dieťaťa na sedadle za nami to bolo opäť v poriadku.

Hodnotenie: Tento hotel vrelo odporúčam, a hodnotím ho známkou 9 / 10. Stratený bod zmizol v hluku reproduktorov a ignorovaní nočného ticha. Komu decibely nevadia, ten si to  tu užije. Počasie našťastie vyšlo tiež, takže maximálna spokojnosť.


Dovolenkové postrehy:

- Kto normálny môže cestovať na dovolenku v hokejovom drese?
- Pozerať na izbe Simpsonovcov v ruštine má vážne svoje čaro.
- Na dovolenke sa človek dokáže tešiť aj z maličkostí. Napríklad z tuhej stolice.
- Po zvukoch čo ku mne doľahli z vedľajšej izby, by mal hotel doplniť štítky na dverách o jeden nový navyše. Pôvodný „do not disturb“ by mali aktualizovať na „do not disturb, i now masturb“
- Čaro spoločného spánku s malými deťmi na veľkej posteli je aj v tom, že sa môžete zobudiť s malíčkom od nohy v nose.
- Až po poriadnom kúpeli doma sa ukáže pravda o vašom opálení, čo urobilo slnko a čo bola iba špina.


Kto má ešte chuť si pozrieť nejaký hotel (Zeugma, Ayscha, Belvil) z radu Papillon hotels, nech si klikne na ich oficiálnu stránku >>>


Súvisiace články:

Tip pre kutilov na dovolenke pri mori

Recencia hotela: Tunisko - Riadh Palms Hotel **** (Sousse)

Egypt: V zime sa len nelyžuje, v zime sa aj v mori kúpe