Zachráň koho môžeš: Umelé dýchanie a nepriama masáž srdca

Dýchanie z pľúc do pľúc

- kľaknúť si kolmo vedľa obete pri jej hlave.

- uzavrieť nosové dierky palcom a ukazovákom, zvyšok ruky sa opiera o čelo obete.

- prstami druhej ruky nadvihovať bradu manévrom prst–brada.

- zhlboka sa nadýchnuť, priložiť svoje pery tesne okolo pier obete tak, aby spojenie bolo dostatočne pevné a zabraňovalo úniku vzduchu.

- vdýchnuť vzduch do dýchacích ciest obete pomaly, počas 2 až 3 sekúnd (prudké vdýchnutie vedie k roztiahnutiu žalúdka a možnému zvracaniu).

Zrakom pritom kontrolujeme, či sa nadvihuje hrudník. Po ukončení výdychu oddialiť ústa a počkať na pasívny výdych vzduchu z dýchacích ciest obete. Opakovať tento proces desať- až dvanásťkrát za minútu.

U malých detí pri umelom dýchaní ústa záchrancu zakrývajú tak ústa, ako aj nos obete. Čím menšie je dieťa, tým väčší počet vdychov za minútu treba vykonať, no s primerane menším objemom. (Kým pri dospelej obeti vyfúkne záchranca do obete celý svoj pľúcny objem, u dieťaťa by to viedlo k „roztrhnutiu“ pľúc, preto musí byť objem menší; za dostatočný sa považuje objem, pri ktorom vidieť harmonické dvíhanie hrudnej steny.)



Masáž srdca

- kľaknúť si na bok obete kolmo, na úrovni hrudníka.

- odstrániť šatstvo z prednej hrudnej steny, aby sme mohli lepšie nájsť správne miesto masáže.

- zápästnú hranu dlane jednej ruky treba priložiť na dolnú tretinu hrudnej kosti. Druhá ruka sa položí na prvú a ich prsty sa navzájom „prepletú“. Pritom však prsty nesmú počas masáže vyvíjať tlak na hrudnú stenu (riziko zlomenia rebier).

- počas masáže majú byť horné končatiny vystreté, nesmú sa ohýbať v lakťoch.

- pri stlačení hrudníka treba dospelému stlačiť hrudnú kosť o 4 – 5 cm, aby masáž bola účinná. Frekvencia stlačení by mala byť 100 za minútu.

- u detí sa uskutočňuje jednou rukou za použitia menšej sily; u dojčiat a detí do dvoch rokov iba s dvomi alebo tromi prstami.

Kardiopulmocerebrálna resuscitácia, čiže oživovanie srdca, pľúc a mozgu: predstavuje kombináciu oboch vyššie uvedených techník. Nie je možné súčasne vykonávať umelé dýchanie aj masáž, ale tieto úkony treba striedať:

Pri jednom záchrancovi dva vdychy a 15 stlačení hrudníka.
Pri dvoch záchrancoch sa v minulosti udávalo striedanie jedného vdychu a piatich stlačení, toto pravidlo v súčasnosti platí len pre profesionálnych záchrancov. Laici majú postupovať vždy v pomere 2 vdychy a 15 stlačení hrudníka nezávisle od počtu záchrancov