cestopisy

Cyperský dovolenkový denník: Nikdy neviete, kde zažijete niečo nové

Na úvod najprv odporúčam si prečítať moju recenziu hotela Kaya Artemis, aby ste sa správne geograficky zorientovali a vedeli si predstaviť okolité prostredie. Počas celého pobytu sa vzduchu teploty pohybovali v rozmedzí 36 – 38 °C. Ja ako živočích sa Slnku vyhýbajúci som vyhľadával tieň ako zlatokopka milionárov, teda prudko aktívne.

Deň príletu: Po troch hodinách letu a ďalších dvoch v autobuse na nás čakal hotel v antickom štýle. Raňajky, ubytovanie na izbe a už sme leteli na pláž k moru. Po večeri už len obhliadka miesta, kde strávime niekoľko najbližších dní.


2. deň – Dnes som na pláži zabránil  šíreniu poplašnej správy. Dvaja ľudia naraz chceli volať Greenpeace po tom, ako som sa vyzliekol a hodil do vody. Mali ma za zatúlané mláďa bielej veľryby. Smradi! O pár hodín neskôr som už bol červený  ako čerstvo opálené prasa. A to som bol buď vo vode, alebo pod slnečníkom. Je naozaj UV faktor 50 opaľovacieho krému na niečo dobrý? Ešte že som mal rádiovku ... teda šiltovku.

Výber jedál je tu obrovský, ale na tanier pristála geniálna pečienka so zemiakovou kašou a šalátom. Zvyšné miesto zaplnil rez torty, ovocie a turecký čaj. Ako dopadla pokožka? Večer bol Pantenol môj najlepší kamarát. Potom už len ostávalo prečkať pokým skončí večerný program z vedľajšieho hotela. Štuple moje do uší, kde ste?

3. deň – Hlási sa indiánsky červenokožec, niektoré miesta – au. Deti nás ukecali na tobogány. Tandem na kolesách na U rampe je riadna divočina. Najprv sekundu revete od strachu, potom revete pár sekúnd od radosti z nového pocitu. Aj sekunda voľného pádu pekne zdvihne adrenalín. Plážovým zážitkom bol lokálny hotelový občan „Crazy Kadir“ s jeho typickou vetou „I need money“. Kadir robil osobný nábor na vodné športy. Sme nalomení na parasailing a vodné skútre. Deti zatiaľ vzájomne pretekajú v súťaži – nájdi vo vode rybu. Podvečer animátori z CK Satur urobili futbalový turnaj spomedzi hostí. Nazbieralo sa päť zmiešaných družstiev po cca 3 – 4 deti, oteckovia a animátori. Zabavili sa aj prizerajúci. Po dobrej večeri (veď kto si vie dobre vybrať) sme večernú prechádzku nasmerovali na amfiteáter, kde po minidicsco vystúpila jedna ruská tanečná skupina. Chlapom bola choreografia ukradnutá, ale telá tanečníc boli parádne, hodné pochvaly pred naštartovaným samovarom.


 

4. deň – Budíček o 6:40. Ranná hygiena a šup s osuškami obsadiť obľúbené lehátka na pláži. Pri tej  príležitosti sa patrí dať si prechádzku naboso pri mori. Niekto len chodí, iní behajú, ďalší sa tu len do zdivenia fotia (mám na to termín insta Barbie), alebo hľadajú miestne živočíchy. Pár minút od hotela bol malý záliv s dunami, kde žili jašterice. Stačilo chvíľu počkať na správnom mieste s pozornými očami.


Deti si užili prvý vodný adrenalín. Nechali sa ťahať na nafukovacej sedačke za motorovým člnom. Po 10 minútach boli totálne vyškerení od šťastia. Na záver dňa sme ešte neplánovane obehli recepciu. Dôvod? Magnetická karta od izby bola pri mobile a ... nefungovala. Slečna nám ju nanovo naprogramovala a bolo. Nebolo. Výsledok bol ten, že zatiaľ čo predtým nám z troch nešla jedna, teraz nešli dve. Takže spiatočka na recepciu. Druhý pokus bol úspešný. Nočný kľud ešte o 22:30 preťal hotelový ohňostroj na úrovni desiatich vchodov na sídlisku počas Silvestra.


5. deň – Klop, klop, klop ... kto je to? Herpes na hube! No vitaj. Okrem stresu, chladu či zníženej imunite sa môže objaviť aj pri nadmernej slnenia a vysokej dávke UV žiarenia (to by sedelo). Mali by pomôcť šialené dávky vitamínu C, alebo si dať cesnak či cibuľu. Druhým prekvapením dňa bola asi 5 minútová búrka. Prišla, vypršalo sa, prešla, zachvíľu všetko uschlo a bolo po starom.

Zabudol som sa pochváliť s jednou mojou plavkovou anomáliou. Pod vodou zadržiavajú vzduch, takže to vyzerá ako malé nafukovacie koleso. Ak sa pred niekým ten vzduch zrazu uvoľní, vyzerá to veľmi odpudzujúco. Pre zmenu to robia obe nové plavky. Večerný amfiteáter dnes patril hlavne Slovákom a šou v štýle Milujem Slovensko. Výborná zábava, zasmiali sa aj náhodní návštevníci hotela, ktorí neovládajú reč nášho kmeňa.

6. deň – Po rannom obsadení lehátok sme sa vybrali na ľavú stranu pláže. No nič moc. Trochu zanedbané, sem tam odpadky, na kráse to veľmi nepobralo. Pár stoviek metrov kúsok od mora kazil romantiku starý bunker, ktorý niekto celkom presne trafil.

Dnes som stratil panictvo v ďalšom adrenalínovom športe – parasailingu (let na padáku za motorovým člnom). Úžasný zážitok, skvelý výhľad na široké okolie treba aspoň raz zažiť.. Napr. dvojica letí 10 minút za 85 € desiatky metrov nad morom. Všeobecne sa odporúčajú doobedňajšie hodiny, lebo poobede už môže byť príliš veterno. Najviac sa asi tešil Crazy Kadir, keď hodil poznámku „Ó, my bankomat comming“.


 

7. deň – V noci (teda veľmi skoro ráno) som mal chuť na malú sabotáž. No, malú. Vyraziť elektrické poistky v amfíku vedľajšieho hotela. Ich šou revala tak, ako keby som práve sedel na repráku pri  koncerte Rammsteinu.

Ráno som objavil turecké zaklínadlo na čašníkov. Po čarovnom slovnom spojení „apple tea“ zmizne každý jeden z nich aspoň na 10 – 15 minút z dohľadu, a nakoniec aj tak nič neprinesie. Potom sa zradí medzi ostatných akoby nič. Zajtra to skúsim po turecky „elma cayi“ – ak opäť zmiznú, tak už neviem ako si ten čaj objednať k vlastnej spokojnosti. Večerný program odpáli Rusi so svojou Xtreme dance show.

 

8. deň – Skorá ranná prechádzka má svoje osviežujúce čaro. Len sem tam  je niekto vonku, kde sa inde pohybujú desiatky upečených zombie – dovolenkárov. Dá sa pohodlne fotiť pri mäkkom svetle. Po cca týždni to už chcelo oddychovejší deň. Podvečer nás vo vode milo prekvapil párik asi tridsať centimetrových rýb.

 

9. deň – Ďalšia strata športového panictva, tentoraz to bolo s vodným skútrom. Nejako som sa k tomu skôr nedostal.  Na začiatok sa vyblázniť plus mínus minút so 130 koňovým strojom stačí. Deti mali zo spoločnej jazdy radosť. Ešte rozmýšľam nad kajakom, hoci je na ručný pohon.

Dnes sme sa pristihli pri pocite, že aj keď sme v pokoji a stojíme  / ležíme, tak máme stav akoby do nás udierali vlny. Netreba sa čudovať, vo vode sme niekoľko hodín denne.


 

10. deň – Počas tohto dňa sa nič zvláštne - prevratné – objavné či inak prudko strategické nestalo.  Podvečer potešil futbalový turnaj s animátormi a slovenskými dovolenkármi.

 

11. deň – Čas na športovo vodné radovánky. Voľba dňa padla na kajaky. Dva na pol hodinu za 20 euro je fajn cena. Aj tých tridsať minút stačí na rozcvičku rúk a chrbtových svalov. Deti nás opäť ukecali na tobogány. Neviem či je to „tobogánová karma“ ale moje plavky sa nikdy dostatočne nešmýkajú. To pomalšom ma zastavilo úplne, a rukami som sa musel odrážať ako tuleň. A to nie som vyžraté prasa, ale driečny 80 kilový (skoro som omylom napísal že fešák) chlap. Nuž, moje plavky videli tieto radovánky inak. Rýchlu cestu nadol poskytla až kamikadze šmykľavka. Opäť prúser, ale opačného charakteru. Pri tej rýchlosti sa mi plavky vyhrnuli tak, že som okamžite pochopil, aké je to mať zarezané tangáče po bradu (au, au, au)


Deň odchodu. Našťastie autobus nás mal vyzdvihnúť až podvečer, čo znamenalo ešte celý deň na tomto príjemnom mieste. Check out bol síce o 10:00 hod, ale v príručnom batohu stačilo pár vecí a navrchu batožiny bolo zbalené v čom pocestujeme domov. Prechod hranicou bol formalita. Turkom stačil pas v rukách delegátky, Briti (tí strážia grécku časť) si nás prišli pozrieť osobne do autobusu. Na letisku v Larnake som si potreboval ukojiť túžbu po čaji. Dva deci horúcej vody a bežný sáčkovaný čaj za 3,50 € ... no nekúp to. Nočný let bol v pohode, len keby už konečne vymizol len zvláštny zvyk tlieskať pilotovi po pristátí. Možno by to stálo za pokus vyskúšať aj vodičovi v MHD na zástavke.


Silné postrehy:

- Môže sa lokálny mobilný operátor volať KKTCELL? Asi áno.
- Prvýkrát v živote som tu videl ako rastie granátové jablko.
- Cikády tu revú ako kravy.
- Je tu pár milých čašníčok so šikmými očami a okrúhlymi tvárami, dovoz z Turkmenistanu.

- Máte faldy? Nevadí, všetci na pláži aj tak čumia len do mobilov, sem tam knihy, alebo rovno spia.
- Wifi je dostupná v celom areály ... len keď ležíte na posteli, tak je najslabšia.
- Asi 10 cm rybky vás sporadicky jemne ožierajú priamo vo vode, hajzlíci.
- Rodinná svorka – štvorka psov kradne turistom jedlo na pláži.
- More je tak slané, že ak by takú polievku uvaril kuchár, tak ho donútim ju zjesť a potom ho na hodinu vyhodím. Soliť doma nebudem minimálne rok.


Bonus: Vybehnúť z mora v štýle bájneho Adonisa umocní fakt, keď si zabudnete vpredu v plavkách loptičku po hre s deťmi. Sledovať okolostojace vysmiate dámy bolo na nezaplatenie.

Záverečný odkaz: Silný charakter je ten, čo vykonáva malú potrebu na plážovej toalete a nie do mora. Ľudia, nemočte do morí, stačí že to tam robia ryby.





Odporúčané články:


Recenzia hotela Kaya Artemis ***** očami návštevníka

Delfinárium v Beleku: Radšej si raz zaplatiť, ako o tom iba počúvať

Podovolenkové postrehy od mora: Kto je tu blázon?

Hotel Papillon Ayscha: Tureckých päť hviezdičiek očami návštevníka

 


myshfoto

Kaya Artemis - Cyprus

© 2019 Myshoun


Autor: Myshoun, 18.9.2019