daruj dobro

Daruj dobro v praxi

Často čítam rôzne články a príspevky na internete a som smutná z toho, že ak sa stane niečo zlé, tak sa o tom píše, zdieľa, kritizuje a to vo veľkom. Ale ak sa podarí niečo dobré, o tom sa akosi nepíše, to sa považuje akosi za samozrejmosť, alebo niečo, o čom sa neoplatí písať, lebo veď to nebude mať takú čítanosť ako nejaký trapas, pretože škodoradosť ešte stále prevažuje nad dobroprajnosťou. Skúsim to skóre dnes trošku vyrovnať mojimi dvomi osobnými skúsenosťami, s ktorými sa veľmi rada podelím:

Tenisky

Pred pár mesiacmi mi môj mladší syn zahlásil, že sú mu všetky (rozumej dvojo) topánok malé a nemá si čo obuť. Tak sme sa teda vybrali mu kúpiť nejaké nové tenisky, keďže bola jar a to je ideálny čas práve na tenisky. Prišli sme do predajne, prvej, potom druhej až sme skončili v tretej – Adidas v Auparku v Bratislave. Bola tam veľmi milá slečna predavačka. Prvé tenisky, ktoré skúšal syn boli malé, druhé úzke, tretie sa mu nepáčili.... Slečna predavačka trpezlivo nosila ďalšie a ďalšie až sme prišli ku krásnym bielym. Hovorím si, biele??? Pre chalana???? To je hlúposť, veď to nevydržia byť biele ani prvých pár hodín. Nuž ale sadli mu ako uliate, ako Popoluške črievička na nôžku, alebo jednoducho po našom, ako riť na šerbeľ. Čo by mama neurobila pre tie veľké malé oči plné túžby a nevyslovenej prosby: „Kúpiš mi ich mami prosím?“ Kúpili sme.

Hneď na druhý deň si ich slávnostne obul v nedeľu do kostola, aby sa mohol aj „tam hore“ poďakovať a pochváliť. Avšak po príchode domov som si pri vyzúvaní všimla, že kúsok z tenisky nie je správne prišitý a teda bola to jednoznačne výrobná chyba, nie naše poškodenie. A tak sme pekne v nedeľu poobede napochodovali naspäť do predajne Adidas, kde syn držal v rukách krabicu s novými, ale teda pokazenými teniskami a opäť mal tie veľké malé oči plné smútku. Reklamáciu nám prijala opäť tá milá slečna, ale s tým že nám ich nemôže vymeniť kus za kus, keďže už boli nosené vonku, ale musíme si počkať na opravu a vyjadrenie k reklamácii, čo bude do 30 dní. No keby ste videli tie smutné oči,...videla ich aj slečna predavačka a hovorí... hmm, dajte mi vaše číslo a ja vám zavolám alebo napíšem keď budú opravené, hoci bežne sa čaká aj tých 30 dní. A tak sme smutní odišli domov.

Na moje veľké prekvapenie, slečna volala už za dva dni, zo svojho súkromného čísla, že nám tu reklamáciu posúrila a vybavila, že nám ich môžu vymeniť za druhý nový pár. Neviete si predstaviť tú radosť, hneď v ten deň sme tam utekali. Tentokrát veľké malé oči boli plné radosti, nadšenia a neskutočného šťastia. A pritom naozaj tak málo stačí, natrafiť na dobrého človeka, ktorý pre radosť druhého spraví niečo navyše a odmenou sú mu veľké oči malého dieťaťa plné radosti. Neviete si ani predstaviť, ako sa syn v tých teniskách nesie, ako ich berie ako čarovné, každý deň si ich sám čistí a stará sa o ne. Už to bolo pred pár mesiacmi, a predstavte si, … stále sú biele! Ďakujeme milej pani predavačke z predajne Adidas v Auparku, hoci sme sa nestihli opýtať na jej meno, ona snáď vie. Pozdravuje ju syn, ten, ktorý si s ňou vymenil tenisky za malú čokoládku „Merci“.


 

Keď je doktor najmä človek...

Mám strach z bielych plášťov, keď vidím krv, injekciu alebo infúziu odpadávam... áno aj v mojom veku, príde mi zle a idem k zemi. Napriek tomu som si hovorila, keď raz budem mať čas,musím si ísť dať skontrolovať materské znamienka a také škaredé veľké na bruchu aj vybrať von. No úprimne, o čas až tak nešlo ako o odvahu. Hovorím si, kým budem na materskej dovolenke, to určite dám! No je vám určite jasné ako to dopadlo?! Na materskej som bola 6 rokov a akosi - nepodarilo sa. Odvtedy už ubehli ďalšie roky a ja stále nič. Nuž ale ako to už v dnešnej dobe býva, ak nepríde človek k lekárovi, príde lekár do firmy a urobí mu preventívnu prehliadku tam. Aj naša firma poskytuje takýto benefit, a tak som sa tento rok na jar stretla s pani doktorkou dermatovenerologičkou (inak ten názov, to vám poviem, dobrý jazykolam, veď si to skúste povedať 3x rýchlo za sebou! Podarilo sa?) MUDr. Miškou Duchoňovou.

Nebudem zdržovať detailami, ale dokázala ma sprdnúť veľmi elegantným spôsobom a úprimnosťou, že patrím medzi rizikovú kategóriu pacientov vďaka môjmu typu pokožky, a teda dobre že som prišla aspoň teraz, hoci už som to mala urobiť skôr. Po dôkladnej prehliadke našťastie pani doktorka nezbadala nič, čo by sa jej nepozdávalo, ale súhlasila so mnou, že to veľké znamienko na bruchu by malo opustiť moju pokožku. Odporučila mi navštíviť medicínske centrum, že tam majú kopec dobrých chirurgov a určite mi to vyberú. Nech si to premyslím a objednám sa.

A ja: A s ktorým z nich spolupracujete?

Ona: No ja spolupracujem s chirurgom, ktorý nie je v rámci medicínskeho centra, čiže pracuje súkromne. Radšej choďte do medicínskeho centra, tam to máte v rámci ročného poplatku zadarmo.

Ja: A je dobrý?

Ona: No už 6 rokov spolupracujeme a niekedy až ťažko hľadám, kde je jazva po vybranom znamienku.

Ja: Dobre.

Ona: Čo dobre?

Ja: Môžete ma objednať?

Ona: Teraz? Radšej si to ešte premyslite a pokojne si vyberte chirurga v centre.

Ja: Viete, takto Vám to poviem, keď opustím tamtie dvere, tak sa k tomu neodhodlám ďalších 15 rokov, takže buď ma objednáte hneď teraz, alebo to nedám.

.... Objednala ma. V deň „D“ mal pán doktor chorú sestričku a tú mu zastupovala práve MUDr. Duchoňová. Známa tvár vo dverách, hneď mi tlak klesol z 300 na 250 iba. Pán doktor MUDr. Róbert Duchoň s úsmevom od ucha k uchu ma tiež privítal.

Ja: Prepáčte, je mi trošku zle, bojím sa injekcie.

On: Aj ja.

Ja: Čože??? Ale vy ste doktor?!

On: No a?

Ja: Vy mi tú injekciu na umŕtvenie budete pichať?? A ako?

On: No, zavriem oči a nebudem sa pozerať.

... V tomto duchu prebiehal celý zákrok, ešte mu hovorím, nech ma nerozosmieva, lebo sa mu bude triasť výšivka, ktorú práve robí na mojom bruchu. Boli neskutoční a ľudskí obaja, aj pani doktorka, aj pán doktor. Aj som zabudla odpadnúť. Ešte si robili srandu, že kto príde pre mňa, a ja že manžel, tak že keď príde, že mu povedia ako som odpadla a ako ma musí šetriť a že aspoň 6 týždňov nemôžem robiť žiadne domáce práce, a že by bolo veľmi dobré keby okrem varenia, prania, žehlenia, stihol aj okná umyť... no neskutočne veselo nám bolo a pritom obaja ťažkí profesionáli. Vrelo odporúčam a ešte raz veľmi pekne ďakujem za prístup, ľudskosť a profesionalitu. Dá sa to a je úžasné vedieť, že aj na Slovensku sú Doktori s veľkým „D“, ktorí svoju prácu milujú a považujú viac za poslanie ako obchod. Dobrá skúsenosť je na nezaplatenie. Vrelo odporúčam: https://duchonova.sk/ludia/

 

Odporúčané články:

Čo ma naučili moje deti -1

Prečo sa sústredíme na to zlé?

Tri náramky

Aspoň päť úsmevov denne


Autor: DDD, 13.6.2019
Foto: DDD