cestopisy

Zážitky z Číny 1: Aby ste nepovedali, že sme vás nevarovali

Jednu ruku na srdce a druhú na buzolu. Kto z vás už niekedy docestoval k Veľkému múru a tam prekvapene otvoril hubu s povestným slovenským „Ty kokso!“ Mám to šťastie poznať jednu šikulku, ktorú som naveľa naveľa ukecal pre vás napísať pár viet o svojich čínskych zážitkoch. Mám pocit, že to je doslova reality šou naživo.

Do Číny cestujem dvakrát ročne. Pracujem pre spoločnosť, ktorá je importérom umelých kvetov, dekorácii, keramiky, vianočných dekorácii... Keď sa vrátim späť na Slovensko, veľa kamarátov sa ma pýta ako bolo. Ťažko je opísať, lebo sa zarozprávam... a jedna skúsenosť nadväzuje na inú, a tak je to rozhovor na dlho a málokedy je možnosť sa doňho pustiť. Preto som využila túto ponuku napísať o svojich skúsenostiach článok.

Letieť do Číny, to je vždy masaker. Dlhá únavná cesta,  a to mám krátke nohy!!! Využívame leteckú spoločnosť Emirates. Prestupujeme v Dubaji. Raz počas letu z Číny do Dubaja sme stretli Libanoncov, ktorí nám ukázali, že keď s Emirates čakáte na letisku viac ako 4 hodiny, máte nárok na občerstvenie. Chodíme do reštaurácie, kde sú čisté toalety a kľud. Dávame si tam raňajky a šlofíka na kožených sedačkách, až nám je niekedy ľúto, že pauza trvá len 4 hodiny... Je to podstatný rozdiel ako mrznúť v hurhaji dolu na letisku. Tam tak klímujú, že umelé stromy sa kníšu ako na pláži...:)

Toalety v Číne... preto som ich spomenula aj na letisku v Dubaji, väčšinou sú humusné. Tak ako napr. Rusi hádžu všetci toaletný papier do koša vedľa záchodu (dôvodom je úzka kanalizácia). Je to nechutné, hlavne na dámskych toaletách, keď má žena svoje dni. Číňanky používajú len šľapáky, a keď vidia európsky záchod, postavia sa topánkami na dosku a použijú ho aj tak ako šľapák. Na výstave v Číne sú záchody v pohode. Horšie je to po fabrikách, normálne sa tam nájdu myši, potkany a stáva sa nám, že keď máme navštíviť fabriku, dodávateľ zariadi, aby záchod vymaľovali. Raz som išla v reštaurácii na záchod, keď som ho uvidela, resp. ucítila, postála som pár minút v uličke a zmierila som sa s tým, že počkám cca 3 hod,  kým sa vrátime na hotel.

Číňanov je veľa, to každý vie. V meste kde chodíme - Guangzhou má 26 mil. obyvateľov.  Niekedy mám pocit, že sa správajú tak, že o jedného viac či menej... Napríklad v doprave som videla Číňanku s asi dvojmesačným dieťaťom v náručí, ako sa vezie s mužom na motorke a vôbec sa nedržala, len tak si tam balancovala a bábo spalo. Pritom doprava je neskutočná. Veľa trúbia a správajú sa podobne ako Turci, kto má väčšie auto a hlasnejší klaksón - má prednosť. Ťukance neriešia, nehoda je až vtedy, ak je auto nepojazdné. Všetko je pre nich „very close“ tak sa nám stáva, že ideme do „close“ reštaurácie aj tri hodiny. To je niekedy aj ťažko povedať, či to je ďaleko, lebo doprava môže byť aj hodinová. V Číne jazdia obrovské ťahače. Vojde sa tam v dvoch radoch 12 áut dolu a 12 áut na poschodie, čiže jedno auto naraz vezie 24 nových vozov. Stalo sa nám, že takéto auto zablokovalo premávku, pretože nevybralo zákrutu a už bola zápcha na svete. Tieto autá sú predurčené chodiť len rovno, hlavne keď chce vodič takého naloženého auta zabrzdiť, tak snáď využíva aj očný tlak, lebo si ani neviem predstaviť, ako je to auto preťažené... Raz sme v taxíku strávili asi 1,5 hodiny, a prešli sme 4 km! Jeden známy mi hovoril, že keď si chcel spraviť vodičák, lebo európsky tam neplatí, musel si dať čínske meno. Prišiel na úrad samozrejme v sprievode Číňana a vybral si meno , podľa náročnosti podpisu. Pani za okienkom bola v šoku, pretože u nich sa meno dieťaťa vyberá veľmi zložito, a rodina sa na ňom dokáže zhodnúť až mesiac po narodení.

V lete je tam hrozne horúco a dusno. Ak nevetráte byt, v rámci dvoch mesiacov tam narastie 10 cm pleseň, a to všade! Na stenách, perinách, podlahách, všade! My tam chodíme v apríli a v októbri. Počasie je príjemné, okolo tridsať stupňov. Číňania považujú klímu za luxus, a už keď ju majú, tak ju  vyhúlia na 18 aj keď je vonku 30. Zábava je to najmä vo fabrikách, kde sa zapnutím víriaceho stroja zdvihne neskutočný kúdol prachu. Keď sme klímou nalomené, zvyknú nám Číňania ponúknuť drink, ktorý nás postaví na nohy: coca-cola, zázvor a citrón, zo začiatku sa dá piť, ale ku dnu pohára sa stáva z toho strašne štipľavá melasa, ale účinkuje.

Číňania majú povolené len jedno dieťa. Za prípadné ďalšie musia platiť štátu daň. Málokto si to môže dovoliť, preto mávajú len jedno. Pohlavie dieťaťa je prísne tajné, lekár ho nesmie prezradiť.

 

Číňania a jedlo. Ryža je jedlom chudobných, dodávatelia nám ju málokedy ponúkajú, čo som aj rada, lebo mi smrdí po myšiach. Oni ju jedia z misky, ale nie paličkami, proste si misku priložia k perám a paličkami si tam nasúkajú koľko sa zmestí - vyzerá to nechutne. Máme jedného špecialistu s ktorým pravidelne večeriame, ten zásadne rozpráva, keď si takto napchá ústa a potom pľuje jedlo na všetkých okolo takže pri usádzaní v reštaurácii sa bijeme o miesto čo najďalej od neho. Grganie a ich chrachot je asi povestný, tak to ani nekomentujem. Kosti pľujú na stôl. Riad sa pred jedlom umýva v čaji. Keď sa doje, proste zoberú obrus za štyri rohy a komplet ho celý vyhodia. Popri večeri žbrndajú čaj, pije sa z malých pohárikov – mne chutí. Moje obľúbené jedlá sú čínska zelenina, ktorú mi nikto nevie preložiť do angličtiny, ale prirovnávame to k mladej perfektne upravenej burgyni. Veľa používajú cesnak, zázvor, sójovú omáčku a wasabi...všetko toto mám rada, preto mi v Číne chutí. Hlavne majú čerstvé ryby a tie sa nedajú porovnať s mrazenými. Večeriame aj o desiatej večer. Je to proces, ktorý trvá aj tri hodiny a Číňania sú schopní stále pozobkávať. Keď ideme spať necítim sa prejedená, jedlá sú ľahké a dobre stráviteľné. Do reštaurácie v meste je problém sa dostať, teda pre Číňana. Sú viacposchodové a naozaj veľké, ale niekedy čakajú aj hodinu na stôl, pričom cudzinci majú prednosť.

 

Alkohol v Číne nič moc. Pivo tak aby sa nepovedalo, víno ako kde, a hlavne ich kombinácie pivo s vínom – sú masaker. Pivo pijú z decových pohárov. Keď si pýtame k metrovému pivu krígle sú zhrození.. Kampei po čínsky „do dna“, sa s krígľom ale ťažšie rieši. Veľa varia na ulici. Majú také prenosné vozíčky. Najväčší smrad aký môj nos zažil je pach pečených chobotničích chápadiel. Napichujú ich na paličky a jedia ako delikatesu. Ja som to nikdy neskúsila, mojim najväčším želaním je dostať sa čo najďalej od vozíčka s týmto pokrmom. Za delikatesu považujú aj hrabáky kuraťa uvarené a ugrilované. Cucajú to aj deti, a kosti pľujú po zemi, alebo ako som už spomínala na obrus.

Ostatne sme boli v cirkuse. Bolo tam asi veľa artistov, hlavne Rusi a Ukrajinci. Zážitok to bol fenomenálny. Na začiatku som plakala od dojatia, nakoniec odchádzala bez hlasu z vykričania. Toto je ťažké opísať, treba to zažiť. Aby zvýšili efekt preletujú nad hlavami rôzne vtáky, vrátane divých kačíc, holubíc, orlov, netopierov atď. Repujúce slony a medvede na bicykloch, to je čínska drezúra. Myslela som si, že taliansky cirkus Medrano je super, ale toto bolo mega...

Číňania majú radi karaoke. Spievajú o dušu spasenú. Sú dve možnosti. Buď veľký bar s gejšami, čo nás teda netrápi, lebo chodíme v babskej zostave, alebo odhlučnené kóje, kde si spieva iba malý okruh priateľov.

Základný slovníček:
Nihao  - Ahoj
Hao - Dobre
Puhao - Zle
Šeše - Ďakujem
Šašimi .... – Volám sa ...
Havjú – omáčka na mäsko, ktorý je veľmi mňam.

Číňania si nerozumejú ani medzi sebou. Majú veľa nárečí, vôbec sa nepodobajú. Tak sa mi často stalo, že ma niektorí niečo naučil a iní tomu nerozumeli. Ich spoločným jazykom by mala byť mandarínčina, ale aj tá je iná v závislosti od regiónu.

Najväčšou atrakciou v Guangzhou je veža Guangzhou Tower vysoká 108 poschodí a na vrchu je priestor so sklenou podlahou. Pecka!

Na výstave býva tiež rušno. Stretávajú sa tam ľudia z celého sveta. Obchod tam len rozkvitá. Veľká zábava je, že keď má končiť výstava od 5.45 P.M.  pustia hudbu. Niečo ako čínska opera, ktorá ide rezavo do uší. Ako sa blíži šiesta hodina, hudba je hlasnejšia a hlasnejšia, až nepočuť slova. Takto nútia návštevníkov opustiť priestory. Keď sa človek dostane na chodbu, vojde do davu a potom je ťažké z neho vystúpiť, lebo vás tlačí stále rovno dopredu. Po výstave je veľa policajtov, prechádzajú v šíkoch aby navodili pocit bezpečia.

 

Ak sa chystáte z výstavy taxíkom, zvyčajne je tam kilometrová rada a čaká sa aj hodinu, pričom taxíky prichádzajú po tuctoch. Aj keď taxík klofnete, nie je isté, či vás dovezie tam kam chcete. Najlepšie je mať na papieri v čínštine napísané miesto kam sa chcete dostať, alebo Číňana na telefóne, ktorý to taxikárovi vysvetlí. Ak sa kohokoľvek na ulici spýtate, kde je napríklad pošta a stojíte pred ňou, nevedia povedať, aj keď to máte napísané v čínštine. Cestovanie vlakom osamote - nemožné. Všetky tabuľky a popisky sú len v čínštine.

Veľmi rada cestujem. Stretávam zaujímavých ľudí s peknými príbehmi. Raz mi jeden pán hovoril, ako začínal v Číne. Našetril 20 000 dolárov a išiel do Číny na výstavu. Letenku si kúpil na 10 dní, hotel zaplatený. Všetky peniaze minul v prvom stánku v prvý deň na výstave, a potom sa len túlal uličkami Guangzhou, aby mu prešiel čas. Teraz vozí 300 kontajnerov ročne.      Kamarát z Dubaja vozí z Číny tovar a kupuje uňho Ukrajina a Rusko s pocitom skvelého dubajského materiálu „Made in China“. Raz sme s ním boli na večeri, a on sa správal neúctivo k čašníčke. Robil si z nej žarty v angličtine, a ona mu samozrejme nerozumela a len sa usmievala. Keď som mu povedala, že to od neho nie je galantné urážať dámu, pri odchode jej vtisol do ruky sto dolárov tak, aby som to nevidela...

Špeciálna kapitola je to, ako Číňania rozprávajú po anglicky. Zásadne v jednoduchom prítomnom čase, ak aj hodí niekto nejakú gramatiku, je to Číňan, ktorý študoval vonku. Ich výslovnosť je neopísateľná. Keď môj kolega prišiel prvýkrát do Číny a chcel spraviť check in na hotel, pýtal sa kolegyni, kedy začnú rozprávať po anglicky. Ona len s úsmevom odpovedala: “Veď tá recepčná hovorí po anglicky!“

Príklad:
Getupi – means : gate two please
Emejka – USD
Lisa – Lace – čipka

A najlepší sú, keď nevedia slovíčko v angličtine, buchnú ho v čínštine a dajú akože anglický prízvuk. No zábava. Problém je, že veľa Číňanov šušle, a to už je výslovnosť úplne mimo.

 

Raz sme cestovali rýchlovlakom do strednej Číny. Osem hodín 210 km/h. Úplne ako v lietadle,  ale trikrát viac miesta. Batožinu sme mali so sebou a pri kontrole problémy. Kolegynka mala nožík v batožine. Boli sme vtedy v Číne dlho a batožina vyzerala ako lodné kufre. Boli sme prekvapené, keď sme prechádzali detektormi aj na vlakovej stanici. Tam skenovali aj batožinu. Zistili, že máme nožík. Gabika vyložila pol kufra, lebo ho nemohla nájsť. Už sme boli na cestách dlhšie než týždeň a ešte sme ho nepoužili, no skener tvrdil, že tam je. Bolo úsmevné pozorovať nášho dodávateľa ako pridržiava malými ručičkami Gabi podprsenky a všetko oblečenie, aby nepopadalo na zem.

Vo Fuzhou nás ledva naložili do auta a viezli vysoko do hôr. Prišli sme do fabriky na výrobu drevených dekorácii. Vtedy som prvýkrát videla starých Číňanov. Tí  snáď mali sto rokov. Keď nám ukázali showroom, pýtala som si koňak. Predstavte si kravín, ktorý 20 rokov nikto nepoužíva a na ňom kopy dreva – akože vzoriek. A ja ťapa som mala oblečené biele nohavice! Keď majiteľ videl naše zdesenie, zobral nás do inej vzorkovne -  trochu novšej. Niečo sme tam vybrali, ale nakoniec sme sa predsa len vrátili do kravína, kde boli tie najkrajšie kusy. Končili sme po tme, stúpila som do lepidla, pretože oni všetko robia na zemi bez svetla. Ešte stále mám na topánke biele podrážky – čiže lepidlo bolo kvalitné  Ako sme sa odtiaľ ale pratali, keď sme videli pobehovať čierne škvrny ak malé mačky.. no mačky to neboli.

A na záver dôležité upozornenie: nákupy v Číne sú BEST!!!


Pekný deň
Tatiana

Autor: Tatiana, 24.5.2015
Foto: arch Tatiana